ECAV Ružomberok

Text: Ž: 139, 5: Obkľučuješ ma zôkol-vôkol, svoju dlaň kladieš na mňa.
Piesne: 607, 644, 650, 637, A 85

Milí bratia a sestry v Pánovi!

Byť obkľúčený zo všetkých strán asi nie je nič príjemného. A zväčša sa slovo obkľúčiť spája s negatívnou situáciou v boji, vo vojne, na úteku pred nepriateľom. Žalmista Dávid toto slovo vo svojich žalmoch skôr vyslovuje v negatívnom zmysle    a zrazu si čítame jeho 139 žalm a on vyjadruje svoj obdiv a oddanosť a svoju vieru a svoju malosť pred svojím Pánom v takejto modlitbe: Obkľučuješ ma zôkol-vôkol....svoju dlaň kladieš na mňa.

Aké úžasné slovenské slovné spojenie: „zôkol-vôkol“! Ak by sme chceli, aby mu rozumeli aj deti, asi by sme to museli povedať nejako inak. Snáď – zo všetkých strán. Spredu, zozadu, z boku, zhora i zdola, možno aj z vnútra. Ale si my môžeme jednoducho povedať zôkol-vôkol som obkľúčený svojím Bohom. Keď si to uvedomíte, možno na chvíľu pocítite akési prekvapenie, až ľaknutie, ale určite príde aj pocit úľavy, pokoja:

...Som obkľúčený svojím Pánom zo všetkých strán...
...on ako môj Pastier, ako môj dobrý pastier, ktorý ma pozná po mene, ma vedie vo svojej láske, vie o každom mojom nádychu a výdychu, vie o mojej myšlienke a o slove, ktoré ešte nemám ani na jazyku...
...kráča predo mnou, vedie ma na zelené pastvy a k osviežujúcim vodám...
...je nado mnou a kladie na mňa svoju dlaň vtedy, keď ja kráčam temným údolím života...
...je vedľa mňa a sprevádza ma po všetky dni môjho života...
...a je podo mnou a nesie ma na svojich ramenách až tam domov...
...Pán Ježiš nás obkľučuje zôkol-vôkol, zo všetkých strán...

Tak často sa bojíme svojich včerajškov, svojich spomienok. Lebo sú tam aj prehry a nie je ich málo. Naše chyby, to ako sme sa znemožnili, to ako sme boli príčinou, že ten druhý plakal...Niekedy máme pocit, že naše spomienky sú ako pokazená gramofónová platňa. Myšlienky stále preskakujú, a znova a znova opakujú to isté: ako si mohol, ako si len mohla....? Ale Pán ma obkľučuje zôkol-vôkol, je za mnou, Svoj kríž postavil medzi mňa a moje prehry, a vraví mi: dúfaj, odpúšťajú sa ti hriechy. A zoberie tú pokazenú platňu a rozbije ju o skalu Golgoty. Pretože už niet odsúdenia tým, ktorí sú v Kristu Ježiši(R8,1)

Bojíme sa aj toho, čo je vedľa nás. Sú tam spoluputujúci.
Máme ich tak radi, ale prečo je tak ťažké ukázať im to. A sú tu i takí, ktorých nemáme radi, zraňujú nás a my ich. A bolí to. Začíname sa pretvarovať. Hráme si svoju rolu. Uzatvárame sa.
Ale Pán ma obkľučuje zôkol-vôkol. Je vedľa mňa. Stavia sa medzi mňa a mojich spoluputujúcich, rozstriháva zlé vzťahy s ľuďmi, ktorí sú so mnou spätí a umýva rany.

Stavia sa medzi mňa a každého človeka, ktorého stretávam, aby som najprv stále zbadala jeho a potom až ich, aby som ľudí videla jeho očami a jeho možnosťami. Aby som videla, že aj ich biedu môj Pán vyniesol na svoj kríž. A chce, aby sa títo ľudia dozvedeli, že ich miluje rovnako, tak veľmi ako mňa. Veď nám vraví: Ako som vás ja miloval, tak aby ste sa aj vy vzájomne milovali.(J13,34)

Ako veľmi sa bojíme budúcnosti. Veľakrát sa nám javí ako súmrak, tak často za jediný deň, v nás naša budúcnosť vyvoláva otázky. Ako to bude s našou krajinou? Aké budú tieto naše deti, keď vyrastú? Aký bude svet, keď budú dospelí a my starí, alebo keď tu už vôbec nebudeme? Ako ustojí svet tento svoj krach, v ktorom sa ocitá a tieto svoje posledné dni? Ako to bude s mojou rodinou, s mojím manželstvom, so mnou? Ale Pán ma obkľučuje zôkol-vôkol, je predo mnou.

Smiem dnes žiť v jeho prítomnosti a brať si z jeho lásky, preto s odvahou vstupujem aj do svojej budúcnosti. Dôvera. Pohľad na Pána mi dajú každé nové ráno odvahu s vďakou kráčať v jeho šľapajach. Ak by malo prísť niečo ťažké, On zachytí prvý úder. Veď hovorí: Neboj sa, ja som tvojím štítom! (1M 15,1)

Vidíme aj silu iných mocností, ktoré nás chcú odlákať od Boha. Idey, tak veľa rôznych názorov na život a beh sveta, pociťujeme moci zla, vťahuje nás to do tmy a do väzenia. Ale môj Pán ma obkľučuje zôkol-vôkol. Je nado mnou. Vysoko nad všetkými silami a mocnosťami. Všetko je pod jeho nohami. A ja, ak upieram svoj pohľad na jeho moc, ak si ju všímam a prosím o ňu, o ňu bojujem, tak obstojím s jeho deťmi vo chválospeve a oslave len jedného živého Pána! A tak bude oslávený náš Boh, Otec nášho Pána Ježiša, ktorý nás žehná.(Ef1,3)

Aj kamene sú na našej ceste. Skotúľajú sa nám tam. Kamene strachu, únavy, bolesti, starostí. Kamene rôznych okolností. Potkýňame sa o ne a padáme. A ostávame sedieť, niekedy aj ležať v prachu a ľutujeme sa. A môj Pán, ktorý ma obkľučuje zôkol-vôkol, je podo mnou. Je podo mnou, keď padám únavou, neúspechom, sklamaním, som skleslá, je mi do plaču alebo som sa už úplne rozplakala. Môj Pán je tam. A ja môžem klesnúť do jeho objatia, pretože mi hovorí: Ja som až do vašej staroby ten istý, až do šedín vás budem nosiť. Ja som učinil, ja i dvíham, ja ponesiem i zachránim. (Iz46,4)

Máme strach aj zo samých seba, občas sa desíme svojich myšlienok, svojho srdca...Tak veľa špinavého je v nás a stane sa, že zvoláme: Pane, urob niečo! zmiluj sa! Obkľučuje ma zôkol-vôkol... Je Pán aj vo mne? Klope na moje dvere, otváram mu? Chce vojsť a vystrojiť slávnosť. Prijímam ho? Je mojím Pastierom naozaj? Nezostal len kdesi v 23-ťom žalme? Je môj Spasiteľ - keď zomrel aj za mňa? Je mojou silou a mojím chválospevom? Alebo to viem len tak dobre zahrať?

Modlitba:

Obkľučuješ ma, Pane, zôkol-vôkol, svoju dlaň kladieš na mňa,
Viem, že môžeš byť uprostred mňa, a vo mne.
Prosím, obnov ma svojou láskou, aby som ťa poznával vo svojom živote ako svojho Pána.
Ďakujem, že stále konáš veľké veci v srdci človeka. Urob aj v mojom.
Prosím Pane, pomáhaj mi skrze svojho Ducha nachádzať cestu k Tebe každý ďalší deň.

Zostaň, môj Pane, za mnou a odpusť mi pokazené,
Zostaň vedľa mňa, nech vidím ľudí cez teba,
Zostaň predo mnou, aby som s dôverou v Tvoju blízkosť vykročil do zajtrajška.
Zostaň nado mnou, aby som chválospevom vedel oslavovať tvoju lásku.
Zostaň podo mnou, aby si ma chytal, keď padám.
A veľmi prosím, Pane Ježiši, buď vo mne, aby som raz mohol bývať v tvojom dome dlhé časy v radosti a naplnení.
Amen.

Ilona Bázliková