ECAV Ružomberok

Text: Zj 1,17 - 18
Piesne: 136, 132, 602, 144, A 32

Milí bratia a sestry v Kristu!

Padli ste niekedy pred Bohom na kolená? Na tvár? Možno nie fyzicky, ale v srdci, hlboko v duši občas padneme. Najmä keď si uvedomíme, kto je pri nás. Keď nám dôjde kto sme my pre Ním.

Najmilší učeník Pána Ježiša - Ján je už starec, vyhnaný na ostrov Patmos. Už je posledným žijúcim apoštolom. Nemôžem povedať – učeníkom, pretože tých je už v týchto 90-tych rokoch prvého storočia státisíce. Bojujú o život. Žijú v strachu, pred rímskym trónom, na ktorom sedí cisár Domicián a snaží sa vyhladiť kresťanstvo z Rímskej ríše. Popravy kresťanov na rímsky spôsob sú na dennom poriadku v celej ríši.

V takejto dobe, odlúčený od cirkevných zborov, od spoločenstva s inými kresťanmi Ján stretáva Krista, padá pred svojím Pánom, jemu k nohám, ako mŕtvy. Pozícia, v akej sa nachádza každý pred Pánom – ako mŕtvy. Pred spravodlivými Božími očami sme všetci takí.

Hriešni. Stratení. Pod jeho nohami. Pred tvárou svätého Boha ani v inej pozícii nemôžeme byť. Ale náš Pán má aj iné oči: milujúce a milostivé. Stále sa pozerá na nás spravodlivo, ale našťastie pre nás - cez lásku a cez Golgotu.

Stretnutie so vzkrieseným! Toľkí ho zažili, vtedy - a ľudia ho prežívajú stále. Aj my môžeme zažívať takéto stretnutia. Nemusíš sa báť stretnúť sa s Pánom a môžeš pokojne padnúť pred Ním, k Jeho nohám, na kolená a na tvár. Miluje ťa a aj dnes ti zjavuje svoju blízkosť, prítomnosť.

Ak máš sklonenú hlavu, ak sa pred ním cítiš hriešny a stratený. Ako mŕtvy. Potom pocítiš to, čo Ján. Položí na teba svoju pravicu...

On však položil na mňa svoju pravicu a povedal: Neboj sa! Ježiš aj na teba kladie svoju pravicu a dotykom svojej ruky ťa vracia späť do života. A strach vystrieda bázeň, úcta a vďačnosť.

Vďaka za tú ruku, Pane, ktorou si sa ma dotkol, povieš a zostaneš pri jeho nohách, hoci už so zrakom upretým hore k Nemu. Na znak hlbokej pokory, odovzdanosti a lásky voči nášmu Pánovi Ježišovi. Pretože každý z nás si všimneme, že tá ruka, ktorú Ježiš položil na nás, bola najprv pribitá na kríži. Pre teba, pre mňa.

Som prvý i posledný a živý, bol som mŕtvy a hľa som živý na veky. Stretávame sa so smrťou, vtedy sa nám zdá, že všetko stroskotalo, že to, čo sme milovali, bolo zničené. Ani vzkriesený Pán Ježiš nepopiera smrť. Naopak, hovorí o realite smrti celkom otvorene. Smrť je skutočná, rátaj s ňou pri svojich blízkych. Rátaj s ňou pri sebe. On vraví: bol som mŕtvy...jeho prebodnutá ruka na našom pleci to dokazuje. Nie je nič v našom živote, čo by Boh v Kristovi neskúsil. Aj to, čo nikto z nás nechce, aj smrť.

Aj na Golgote sa zdalo, že všetko stroskotalo, určite sa to zdalo aj Jánovi. A zrazu príde veľkonočné ráno a prvé stretnutie so Vzkrieseným. A potom ďalšie a ďalšie stretnutia. A pri žiadnom z nich Ježiš nepopiera smrť, ukazuje svoje rany z Golgoty, a zároveň povzbudzuje svojich: Nebojte sa, bol som mŕtvy a hľa, som živý na veky.

Smrť nemala posledné slovo. Kameň na hrobe, ani rímska pečať nebola bodkou za jeho životom. Posledné a rozhodujúce slovo bolo a je slovo života. A hľa som živý na veky vekov a mám kľúče smrti a podsvetia.

V hradoch a zámkoch sa človeku, ktorý mal kľúče od všetkých dverí hovorilo – kastelán. Pán je kastelán nášho života, našej smrti i našej večnosti. Jediný Ježiš má kľúče od všetkých dverí. Jediný On nám môže odomknúť obzor nebies a zamknúť smrť a podsvetie. Jediný On môže v našom srdci odomknúť strach, aby odišiel. Len On, ktorý je víťaz nad smrťou, môže z našej smrti urobiť prechodovú stanicu a odomknúť a otvoriť pre nás budúcnosť života naveky.

Taký Boh je Ježiš. Takého Boha môžeme stretnúť. Toto stretnutie sa vždy ponesie v znamení lásky a života. Nech by sa stalo čokoľvek, čoby nás vydesilo, spomeňme si na prebodnutú pravicu Pána Ježiša, ktorú kladie na nás. Tá pravica to je Božia moc. Moc, ktorá dvíha aj nás, padnuté a zlyhávajúce Božie deti. Vracia nás späť do života a odomyká nové príležitosti. Stretnúť vzkrieseného Pána Ježiša je vždy úžasné! Amen.

Buď pozdravený, Pane!
Tvoje ruky ešte nesú stopy po klincoch,
A napriek tomu, nám ideš v ústrety.
Niekedy sa nám nedarí porozumieť ako
a pochopiť    prečo.
Ale ty k nám neprichádzaš,
aby si odpovedal na naše otázky,
Ale aby si nám ukázal aký si.
Si živý.
A my sme naplnení radosťou.
Kiežby si nás stretol ako Máriu a oslovil nás menom.
Kiežby si nás stretol ako Jána a položil na nás svoju ruku.
Sme tvoji priatelia,
Daj nám silu nezaprieť a nezradiť.
Otvorene sa k tebe priznať,
aj vtedy, keď nám to nevyhovuje. Amen.

Ilona Bázliková