ECAV Ružomberok

Text: Mk 14, 65 - 68
Piesne: 188, 116, 94, 245

Milí bratia a sestry v Kristu!

Niet kresťana, ktorý by nevedel rozprávať o tom ako ho Pán dobrotivo sprevádza. A v takých časoch, keď nám na životnú cestu svieti slnko šťastia pre nás mimoriadne platí slovo listu Rímskym: či nevieš, že Božia dobrota ťa vedie k pokániu?

Uverili sme Pánovi, ktorý by nám mal zabezpečiť radosť, spokojnosť, pohodlie. Alebo nie?Akému Pánovi ste uverili vy? Pre akého Ježiša ste sa rozhodli? Akého ste sa rozhodli nasledovať?

Jediný Peter z Ježišových učeníkov sa rozhodol nasledovať silného Ježiša až do budovy synedria. Išiel pár metrov za ním, schovávajúc sa za stĺpy a do tmavých kútov spodného nádvoria. Čo mu prebleskovalo hlavou v tej chvíli?

Predstavoval si: tak teraz je tu tá chvíľa, keď vám to môj Majster vytmaví. Predstavoval si ako členom rady padnú sánky? To ako jeho Pán vyjde z hornej miestnosti a on sa so vztýčenou bradou pripojí k nemu?

Možno....keby ho nevidel zviazaného ako ho vlečú z Getsemanskej záhrady.
Možno....keby bol počul cestou nejaké hrdinské slovo svojho Majstra.

Ale on videl povraz na rukách Ježiša a nepočul žiadne slovo, ktoré by svedčilo o tom, že je to ten istý Ježiš, ktorý pred pár dňami cestou do tohto mesta uzdravil slepých, ktorému plášte kládli pod nohy.

Takéhoto ho nepoznal. V jeho srdci bol zmätok. Nasledovať takého Krista...to nebolo to, čo chcel! Krista, ktorý mlčí. Ktorého bijú po hlave a pľujú mu do očí. Krista, ktorému sa vysmievajú. To nebolo to čo chcel. Nasledovať zviazaného Ježiša. Trpiaceho.

Za akým Ježišom ideme my? Za akým Ježišom sme ochotní ísť dnes? V budúcnosti? Sme ako Peter. Sme ochotní ísť za slávou, za zázračnou mocou, za múdrymi slovami, za pokojným pohľadom. Také nasledovanie sa nám páči.

Ale čo tak pľuvanec do tváre? Hoci aj slovný. Čo tak mať poviazané ruky, keď to nejde tak ako si my predstavujeme? Čo tak v skúške - bez odpovede? Čo tak pohľad plný bolesti a utrpenia, keď šepkáme Bohu: je to nad moje sily? Sme ochotní ísť aj za takým Kristom? A sme ochotní ísť takíto za Ním?

Možno by stačilo o trpiacom Ježišovi hovoriť na Veľký piatok, povie niekto. Veď teraz je živý, má moc, je v sláve a jeho sláva je dnes v tomto chráme, nie jeho utrpenie, veď ho už toľko nepochovávajme znovu a znovu, nebičujme a nekrižujme!

Je to pravda - Ježiš je v tomto chráme. Je to pravda, že je živý. Je to pravda, že nasledujeme živého Pána Ježiša!

Ale tomu, ktorý je dnes medzi nami, zostali jazvy po ranách..... až dodnes. Klince a kopija mu ich tam vtlačili. Jazvy, ktoré ti majú niečo pripomenúť...

...Taký Kristus je teraz medzi nami a takého by sme ho mali mať pred svojimi očami. Živý Ježiš s jazvami.

Aby nám bolo jasné akého Pána nasledujeme.
Aby nám bolo jasné, to, čo nechcel prijať Peter.
Že učeník Ježiša Krista kráča tou cestou ako On.

A tak sa stalo, že zatiaľ, čo Ježiš v hornej miestnosti je falošne obvinený, zatiaľ, čo ho jednohlasne odsúdili na smrť, zatiaľ, čo ho zviazaného bijú po hlave a pľujú mu do tváre svoje pľuvance a výsmech...

Zatiaľ dole vo dvore Peter zažíva tiež výsluch. Ale nie je to veľkňaz ako v Ježišovom prípade, je to jeho slúžka, ktorej sa zdá, že v mihotavej žiari ohňa spoznáva jedného z jeho mužov:
„Nebol si aj ty s tým Ježišom?“
„Ani neviem o čom hovoríš!“ s týmito slovami vyšiel na nádvorie.

Zatiaľ, čo Ježiš v hornej miestnosti otvorene povedal kým je, dole Peter zaprel Ježiša a zaprel aj samého seba. Kohút prvý krát zaspieval...

Pán Ježiš si podpísal rozsudok smrti, Peter sa dobre vykrútil. A vykrútil sa ešte dvakrát, že vraj Ježiša z Nazareta nepozná. A bola to pravda. Nepoznal ho. Takéhoto nie. Utišujúceho vlny, uzdravujúceho nevyliečiteľných, dávajúceho život mŕtvym, hovoriaceho silným hlasom: beda vám farizeji!.....takého áno, ale nie mlčanlivého a poviazaného!

Peter naozaj nepozná Ježiša, ktorý je Kristus. Vlastne povedal pravdu... a kohút zaspieval...

Akého Ježiša poznáš ty? Akému veríš? Akého chceš nasledovať? Živého, viem. Ale svoje jazvy ti ukáže kedykoľvek. Aby ti pripomenuli chvíľu, kedy aj tebe zaspieval kohút... Amen.

Ilona Bázliková