ECAV Ružomberok

2. N po Zjavení – 17.1.10
Text: 2M 32,1a

Milí bratia, milé sestry v Kristu!

Boh nás stvoril na svoj obraz. Vnútorne. Sme stvorení, aby sme žili vo vzťahu s Bohom, aby sme s ním komunikovali. Grécke slovo pre človeka – anthropos, pochádza z gréckeho slovesa, ktoré znamená otočiť sa nahor. Sme natočení k Bohu. Sme stvorení na Jeho obraz, pretože Boh je natočený smerom k nám.

Keď Boh hovorí o človeku, nehovorí: si najdokonalejšie stvorenie zo všetkých zvierat, vraví: si môj obraz, naša podoba. Pointa nie je v tom, že ja ako človek som nadradený nad zvieratami, ale ja ako človek som podriadený Bohu. Ak nie, tak som nepochopil, čo znamená byť človekom na Boží obraz.

Sme stvorení na Boží obraz! Ale!!!!!! Boha si vytvárame podľa našich predstáv.!

Ľud izraelský Boha počuje, no nevidí Ho. Boh k nim hovorí, rozpráva sa a oni majú žiť podľa jeho slov, majú byť vo svete Jeho obrazom. Oni však chcú Boha, ktorého môžu vidieť a ktorý im do ich života hovoriť nebude! A tak si urobia zlaté teľa. Boha krásneho, ligotavého, zlatého, ale...nemého, neschopného prehovoriť čo i len slovo a teda boha, ktorý si nebude robiť na nich žiadne nároky.

Stratili Boží obraz. Zakiaľ sa oni radujú z takéhoto boha, podľa svojich predstáv, Hospodin Mojžišovi na Sinaji vraví: Veľmi rýchlo odbočili z cesty, ktorú som im prikázal....

Sme takí aj my. Sme tí, ktorí si vytvárame boha podľa našich predstáv. Povedzme si úprimne: Je Boh taký, aký chcete? My si robíme vlastného boha, takého, ktorý nám pomáha v našom egoistickom úsilí.

V jednom článku som čítala o tom ako si predstavujeme svojho Boha, aký by náš Boh mal byť!

Boh – požiarnik, má rýchlo prísť, keď horí, ale lepšie by bolo, ak by sme ho vôbec nepotrebovali.....
Boh – opatrovateľ, zdržiava sa v pozadí, no je zodpovedný za bezpečnosť našich najbližších....
Boh – buldozér, odprace nám všetky prekážky......
Boh – prachovka, z času na čas nás môže očistiť od prachu...
Boh – droga, čo nás vyvedie zo smútku a strachu do eufórie radosti......
Boh – pomocník, ktorý rozbieha naše plány, ale potom sa utiahne..
Boh – dekorácia, má skrášliť naše rodinné slávnosti a životné vrcholy....
Boh – automat, ktorý funguje, ak hodíme modlitbu...
Boh – hlavný predstaviteľ, ktorý hrá v našom pobožnom živote prvé husle, ale za dirigentským pultom stojíme my....

Nemýľme si to, bratia a sestry, my sme stvorení na Jeho obraz, nie On na náš! Toto je, zdá sa mi, ten najstarší hriech. Aký je teda náš Boh? Je takýto? taký aký chceme my? Našťastie nie, náš Boh je presne taký akého Ho potrebujeme!

Boh vidí. Vidí ma. Vidí do môjho srdca. Hoci často sa musí pozerať aj na divadlo, ktoré hrám. Ale to ho až tak nezaujíma, tým snáď ohúrime ľudí, nášho Pána však nie. On sa hlavne pozerá do môjho srdca. A do toho tvojho. Vidí tvoje fantázie a myšlienky, tvoje zámery, niekedy tam vidí smetisko tvojich túžob.

On vidí do nášho srdca a my môžeme nazrieť do toho Jeho. A vidíme, že jeho srdce ho zabolelo. Bolí ho, keď vidí srdcia ľudí v Noachovej dobe, bolí ho, keď vidí ako ľudia skáču okolo zlatého teľaťa - a v obidvoch prípadoch ľutuje, že stvoril človeka. Vidí, že človek už dávno stratil jeho obraz, už nie je natočený k Bohu.

Hospodin vraví: oľutoval som, že som ich stvoril... (1M). A v obidvoch prípadoch sa rozhodol, že vyhubí ľudstvo. V prvom prípade zostal na žive Noach so svojou rodinou, v tomto druhom Boh chcel ušetriť len Mojžiša. Mojžiš však sa snažil obmäkčiť Hospodina, svojho Boha a... podarilo sa mu to, V Biblii čítame, že potom Hospodin milostivo zmenil zlo, ktoré zamýšľal učiniť svojmu ľudu. No do zasľúbenej zeme po 40 rokoch vstúpili len potomkovia nevernej generácie.

Boh je taký akého ho potrebujeme. Boh nie je chladný advokát, ktorý ľahostajne odsudzuje svet. Boh žije a trápi ho človek. Je plný citov a plný vôle. Ak by taký nebol, neurobil by to, čo sme potrebovali. Neprišiel by k nám.

Náš Boh vidí, náš Boh hovorí, náš Boh cíti. Vidí tvoje srdce, prihovára sa ti... asi aj dnes ti chcel niečo povedať... Cíti k tebe lásku, občas i hnev. Vieme svojho Boha dosť vytočiť. A bolí ho srdce, keď... keď vidí, že sme úplne mimo.

Že sme úplne odbočili z cesty, ktorú nám ponúkol ako cestu do bezpečia, radosti a pokoja. Bolí ho srdce, keď vidí, že sme stratili jeho obraz. Pravý obraz Boha v sebe a spokojne si tľapkáme po svojom zlatom teliatku...

Bolí ho to, pretože to nebola Jeho predstava o našom živote. Bolí ho to, pretože vidí to, čo my nevidíme. Našu večnosť. Nájdi stratený Boží obraz v sebe a otoč sa hore! Zbadáš, že Boh, ktorý ťa stvoril je presne taký akého potrebuješ.

Aj deti vedia, že:
Boh je ako hrnčiar, ktorého originálom si.
Boh je ako dážď, ktorý ovlažuje tvoju vyprahnutú dušu.
Boh je ako pastier, ktorý ťa stráži, pozná po mene a je ochotný zostúpiť aj do priepasti.
Že Boh je ako pevnosť, do ktorej sa môžeš skryť, keď máš strach
Že Boh je ako svetlo, ktoré vyženie tmu z tvojho života.

A Mojžiš vo svojej piesni spieva, že: Boh je ako orol, ktorý bdie nad svojím hniezdom a krúži nad svojím dieťaťom, rozostiera svoje krídla a nesie ho na svojej peruti (celú pieseň Mojžiša si môžete prečítať v 32 kapitole 5. knihy Mojžišovej).

Boh je určite taký akého chceli mať aj Izraelci, keď Áronovi povedali: ...chceme takého boha, ktorý pôjde pred nami... Tvoj Boh je pred tebou – vo všetkom! Amen.

Ilona Bázliková