ECAV Ružomberok

Piesne: 71, 625, 69, 644, A - 23
Kázňový text: Ján 14, 1

Nech sa vám srdce nestrachuje! Verte v Boha a verte vo mňa! (Tento verš je veršom roka 2010 v Evanjelickej aliancii)

Milí bratia a drahé sestry v Kristu.

Asi najčastejšou a najprirodzenejšou otázkou na začiatku tohto nového obdobia je: Aký bude rok 2010? Tá otázka sa dá samozrejme veľmi jednoducho zodpovedať a zmiesť zo stola - napríklad odpoveďou: To vie len Boh. V určitom zmysle je to pravda. Ale pravdou je aj to, že o Novom roku vieme viac, než sme to niekedy ochotní pripustiť.

Nový rok, to sú veci a udalosti, ktoré máme naplánované, to sú nepredvídateľné udalosti, ktoré aj v uplynulom roku zasiahli do nášho „dobre naplánovaného života“. Ani v roku 2010 tomu nebude ináč.

V súvislosti s Novým rokom vieme o hrozbách v ekonomickej, politickej i zdravotnej oblasti. Nový rok, to sú priatelia, ktorí tak ako v minulom roku budú stáť aj teraz na našej strane vieme aj o množstve zla, ktoré nás bude obklopovať, proti ktorému nemáme veľa účinných zbraní pred sebou máme aj vlastné hriechy, slabosti a zlyhania, ktoré si za sebou ťaháme. Oni sú výkričníkom aj pre rok 2010.

Toto všetko sú fakty, ktoré predznamenávajú aj rok 2010. Ak by sme to však takto uzavreli, nebolo by naše zhodnotenie reality úplné a už vôbec nie múdre. Nemôžme predsa obísť Toho, ktorý našu realitu stvoril, Toho, ktorý ju má vo svojich rukách. Toho, ktorý do tej našej - hriechom pokrivenej reality tak mocne a predivne zasiahol.

Samozrejme až sem počujeme námietky – ak je to tak, že Boh má náš život vo svojich rukách, bolo by namieste, aby sa prejavoval viac a hlavne jasnejšie. A dokonca aj my kresťania mnohokrát podobne ako žalmista Dávid voláme : Dokedy, chceš Hospodine, predo mnou skrývať svoju tvár? Aj napriek našim výčitkám na Božiu adresu, zostáva Boh skrývajúcim sa Bohom, ako ho nazval prorok Izaiáš /Iz 45, 15/.

Dobrou správou je, že aj nám novodobým učeníkom patrí Ježišovo slovo, ktorým mieri aj do našej budúcnosti: Nech sa vám srdce nestrachuje! Verte v Boha a verte vo mňa. Je toľko vecí, ktoré nás znepokojujú. Opakom strachovania a úzkosti z budúcnosti je viera a dôvera v Boha, ktorý je oveľa väčší ako sú naše problémy a obavy z budúcnosti.

Opakom strachu nie je hocijaká viera... Táto viera má svoj predmet – s ktorým nás spája. Tým predmetom je večný, nepremenný a milujúci Boh a Otec. Preto skôr ako vkročíme do Nového roka s rozhodnutím odvážne sa popasovať so životnými okolnosťami, je dobré a múdre najskôr sa zamerať a zahľadieť na NEHO, ktorý napriek tomu, že je taký veľký a nepochopiteľný, je nám v Ježišovi tak blízko. On je väčší ako naše obavy a problémy i ako naše predstavy.

Ak sa pozeráme na Neho, On je nielen vyvážením strachu z budúcnosti, ale On mení pohľad na to, čo je pred nami. Na to, čo nám naháňa strach. Veriť v Boha znamená hľadieť častejšie na to, čo urobil Pán Ježiš Kristus pre nás ako na veci, ktoré nám naháňajú strach. Veriť tiež znamená preniesť váhu a ťažisko svojich problémov v konkrétnej chvíli na Ježiša Krista a uveriť Jeho slovám...

Ježiš nás povzbudzuje, aby sa naše srdcia nechveli úzkosťou, pretože Jeho prítomnosť a tiež darovaná večnosť sú nezmeniteľnou realitou. Z Božej strany je všetko jasné a vyriešené. Jediné, čo ešte nie je jednoznačne stanovené, je tvoja a moja ochota veriť – ochota ísť po ceste s menom Ježiš.

Odborníci hovoria, že pre bežný život a svoju existenciu potrebujeme 3000 slov. S týmto počtom by sme síce neskončili ani základnú školu, ale na dorozumenie a prežitie by stačili. Drahí bratia a sestry, na prežitie vo večnosti stačí len jedno jediné slovo – je to vlastne meno. Toto jediné meno nás dokáže uniesť v rôznych životných okolnostiach, a nakoniec i pri umieraní a pred súdom. Dve slabiky a päť písmen. Je to meno Ježiš.

Včera som spolu s mládežou pozeral jeden historický film. Bol tam jeden starý muž, ktorý po celý svoj život dovážal čiernych otrokov loďou v hrozných podmienkach do Británie. Veľmi ho ťažila jeho vina. V jednom rozhovore povedal: som starý muž, veľa som toho zabudol, ale sú dve veci, ktoré si vždy budem pamätať a nikdy ich nezabudnem: to, že som stratený hriešnik a že Kristus je môj Spasiteľ.

Bratia a sestry, všetky slová tohto sveta môžeme zabudnúť, ale ak nám v ústach a srdci zostane to jediné meno nášho Spasiteľa, o svoju budúcnosť a večnosť sa nemusím báť. Ak to meno už nosíte v srdci, nemáte dôvod na strach a úzkosť. Nemusíte mať strach, keď pozeráte na blízku alebo vzdialenú budúcnosť.

Ježišove slová: „nech sa vám srdce nestrachuje“ nie sú prázdnou frázou a lacnou náplasťou na naše strachy. On sa rozhodol byť našou cestou pravdou a životom – to je nezmeniteľná skutočnosť. Čo s touto pravdou urobíme my v tomto roku, záleží len na nás. Amen!

David Bázlik