![]() |
Kázne v roku 2009
|
Úvod História Kázne v r. 2009 Kázne v r. 2008 Kázne v r. 2007 Kázne v r. 2006 Kázne v r. 2005 Kronika 2009 Kronika 2008 CD spevokolu Zborový občasník Cirkev a ekuména Kresťanský život Modlitby Konfirmácia Recenzie Stručne Vierouč. minimum Oznamy Knižnica Odkazy na weby English Deutsch Evanjelický augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku A. Bernoláka 11 Ružomberok PSČ: 034 01 044/432 21 98 ruzomberok@ecav.sk |
7.6.2009 - 1. slávnosť Svätého Ducha Piesne: 165, 177, 169, 175, A 42
Kázňový text: Rim 8, 29 Milí bratia a drahé sestry! Chcem sa poďakovať spevokolu za dnešnú službu, za ktorou je samozrejme veľa hodín driny a zároveň vám chcem o našom spevokole aj niečo prezradiť. O každom spevokole platí, že ak chce spevokol kvalitne spievať, sú k tomu potrebné dve veci: - aby každý jednotlivec mal zvládnutý svoj hlas - aby každý sledoval a podriaďoval sa dirigentovi, ktorý spevokol vedie, ovplyvňuje tempo i dynamiku spevu. Myslím si, že sme dnes dobre spievali, a to práve preto, že sme obe tieto oblasti zvládli. Ale nie vždy je tomu tak. Nezriedka sa stáva, že skúšame trpezlivosť našej sestry dirigentky tým, že ju ignorujeme a ona sa vtedy márne snaží s nami pohnúť. Hovorím to dnes aj preto, že aj cirkev je ako spevokol. Každý, kto do nej patrí by mal Ježiša Krista nielen sledovať, ale riadiť sa Jeho vôľou a pokynmi. Tak ako dirigent formuje spev spevokolu, tak chce Kristus formovať náš osobný život i život cirkvi. Veľmi často sa v cirkvi stáva to, čo sa stáva i nám na spevokole. Ignorujeme dirigenta. A tak namiesto krásnej harmónie a jednotného tempa sme často svedkami rozladeného a kostrbaté spoločenstva. Dovoľme preto aj dnes, aby nás ten Nebeský Dirigent cez svoje slovo a Ducha formoval a mohli sme ho oslavovať krásnou piesňou. Vypočujeme si teraz odsek z listu apoštola Pavla Rímskym z 8. kap. 29. verš. Hneď v prvej kapitole knihy Genezis sa dozvedáme, že sme boli stvorení na Boží obraz. Veľa krát sme to už počuli, a napriek tomu vždy nám to dodáva dávku hrdosti. Treba tiež povedať aj to, že mnohí si nevedia predstaviť, čo to konkrétne znamená, a čo si máme pod týmto obrazom predstaviť. Trochu viacej tomu rozumieme, keď z Božieho sova počúvame: Ježiš Kristus je obrazom neviditeľného Boha. Ježiš je dokonalým Božím obrazom - ako dokonalé zrkadlo odráža Boží obraz – Boží charakter. Ak hovoríme o Božom obraze v nás, viac ako o vonkajší obraz, ide o to, čo je vo vnútri – naše postoje a konanie. Boh nám dáva Ducha svätého, aby sme sa aj my podobali Jeho synovi a teda Bohu samotnému. Sme určení k tomu, aby sme mali podobný charakter, ako Ježiš. A je len jediný spôsob ako byť podobný Kristovi - prijať jeho Ducha. Ono sa to dobre počúva i rozpráva, ale realita je mnohokrát taká, že i neveriace okolie vidí rozpor medzi slovami a konaním kresťanov. Kresťania sú niekedy nazývaní druhotriednymi hercami, ktorí v nedeľu niečo odohrajú, ale ich život sa točí okolo iných veci - nie okolo Boha. Ježiš to nazýva pokrytectvom. Žiaľ niekedy nie sú ďaleko od pravdy. Namiesto toho, aby sme svoj život otvorili Bohu a dovolili Jemu, aby v nás kraľoval, namiesto toho sa snažíme napodobňovať, kopírovať kresťanské správanie Ježišových nasledovníkov. Chcem vám povedať jednu historku, ktorá sa traduje o zoologickej záhrade v Edimburgu. Bolo to v čase ekonomickej krízy, keď v tejto zoo zomrela gorila. Bolo to na začiatku sezóny. O pár dní neskôr sa prišiel jeden nezamestnaný muž spýtať na prácu. Riaditeľ mu veľmi stručne oznámil, že prácu pre neho nemajú. Ale ako dobrý manažér si po chvíli uvedomil, že niečo by sa predsa našlo. A tak odchádzajúceho muža zastavil a povedal mu: Jedna možnosť by tu predsa bola, môžete robiť gorilu. Potom, čo mu riaditeľ vysvetlil jeho úlohu, mladý muž, ktorý veľa možností nemal, súhlasil. Zoo bude mať gorilu a on prácu. Riaditeľ mu zohnal aj gorilí kostým. Mladý muž sa postupne naučil chodiť i správať sa ako gorila. Jedného dňa, keď sa jedna skupina detí približovala k jeho klietke zhostil sa z nasadením svojej úlohy. Vyskočil na húpačku, ktorú v klietke mal poriadne sa rozhúpal. počas húpania sa snažil meniť pozície, ako to opice majú vo zvyku. V jednej chvíli sa mu šmykla ruka a milí gorilí muž preletel do vedľajšej klietky. Tam si práve po obedňajšej sieste pretieral oči lev. Keď si mladý muž v opičom kostýme uvedomil svoju zúfalú situáciu, začal kričať o pomoc. V tom začul tlmený hlas, ktorý k nemu prichádzal od ležiaceho leva. Ten hlas mu hovoril: Buď už ticho, inak obaja prídeme o prácu! Neviem povedať, či sa ten príbeh skutočne stal, alebo sa rozpráva ako ilustrácia škótskej šetrnosti. Bez ohľadu na to, ako to naozaj bolo, táto historka nás vedie k jednoduchej otázke: Čo robí gorilu gorilou a taktiež sa dnes môžeme spýtať, čo robí kresťana kresťanom? Sú to naučené spôsoby správania a rečí? Je to nedeľné doobedie? Ako vyzeráme po ostatné dni? Hoci máme naučené mnohé kresťanské pózy a frázy, často nám chýba Boží Duch, ktorý by nás zvnútra menil. A tak sa z nás stávajú lepší a inokedy horší kresťanskí herci. Napr. keď sa modlíme Otče náš, uvedomíme si, že my pravými synmi nie sme, pretože hoci sa modlíme – nech sa stane Tvoja vôľa ako v nebi, tak i na zemi - pravdou je, že naša vôľa nie je zajedno s Otcom. Naopak, robíme, čo sa nám chce a čo je pre nás výhodné. Sme kôpkou pochybností, strachu, žiadostí, žiarlivostí a nadutosti. Byť podobní Ježišovi neznamená len vedieť jeho modlitbu, znamená to nechať sa naplniť tým istým Duchom, ktorý z Ježiša Krista urobil dokonalého človeka a konať Jeho vôľu. Len tak sa z nás stanú autentický kresťania pred Bohom aj ľuďmi. Chcem to priblížiť na jednom príklade: Keď som bol na vysokej škole, hral som v jednom kresťanskom hudobno-dramatickom súbore. Súčasťou koncertov boli aj dramatické scénky. Raz ma nahovorili, aby som hral aj v dramatickej skupine a to zaľúbeného študenta, ktorý mal dávať svojej milej komplimenty. Na skúške bola z toho poriadna paródia. Doma pred zrkadlom som potom pracne cvičil svoju hereckú úlohu, ale aj napriek tomu to nakoniec nebol žiaden herecký skvost. Prišiel však čas, keď som sám prežíval náklonnosť a lásku k jednému dievčaťu - k mojej budúcej manželke. A treba povedať, že sám seba som nespoznával, kde sa vo mne berú toľké poetické slová. Tie som dovtedy vo svoje výbave nemal. Rozdiel bol v tom, že to už nebola hra, ale niečo, čo vyvieralo zvnútra môjho srdca, a čo premieňalo aj moje vonkajšie spôsoby. Ak budeme ako Kristovi nasledovníci iba kopírovať Ježišove spôsoby, málokto nás bude brať vážne. Je treba napodobniť Ježiša len v jednej veci a to v tom, ako sa On otváral pôsobeniu Božieho Ducha. Ako otváral svoje srdce v modlitbe svojmu Otcovi na osamelých miestach. Nikdy sa nám nepodarí napodobniť Ježišovu dokonalosť. V najlepšom prípade sa staneme len dobrými hercami. To však nie je Božia túžba s nami. On nás chce svojim Duchom naplniť a inšpirovať, aby sme v našich každodenných situáciách žili a konali tak, ako by konal On. Povedané biblickou rečou: On chce žiť v nás a skrze nás. Svojim Duchom chce zmeniť naše chovanie zvnútra, aby už nebolo pokrytectvom. Tak sa staneme skutočne podobnými Pánovi Ježišovi Kristovi a tiež použiteľní v Jeho cirkvi. Len tak dokážeme milovať ako on miloval. Napokon je potrebné povedať, že aj keď Duch Boží prebýva v našom vnútri, zvyčajne sa zmeny v našom živote nedejú zo dňa na deň. Preto, milí brat, sestra, nebuď sklamaný, že zmeny v našom živote idú pomaly. Kým žijeme na tomto svete, všetci sme polotovarom, na ktorom Boh stále pracuje. Preto dovoľme Mu to. Práca na našom charaktere tu na zemi nikdy nebude zavŕšená. Máme však zasľúbenie, ktoré hovorí: Vieme však, keď sa On zjaví, budeme mu podobní... Nech je to pre nás všetkých povzbudením aj napriek našej terajšej nedokonalosti. Amen! David Bázlik |
Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku - Ružomberok |