ECAV Ružomberok

Kázňový text: Ján 10, 1-10
Piesne: 512, 496, 125, 456, A 85

Milí bratia a milé sestry!

Obraz pastiera a oviec je v Biblii známym obrazom. Dokonca v SZ je BOH označený ako pastier(Žalm 23). Je to pre väčšinu z nás pekný, takmer idylický obraz, preto je aj medzi kresťanskými umelcami často používaný ako námet na obrazy, básne, piesne. Na druhej strane treba povedať, že tým ako žijeme, dávame často najavo, že tento obraz vo svojom živote odmietame. Bránime sa tomu, aby sme ho aplikovali.

Ak by sme niektorých kresťanov dnes označili za Božiu ovcu , pravdepodobne by to mnohých i urazilo. Biblia používa obraz pastiera a oviec nie preto, aby nás urazila, ale aby sme si uvedomili kým je pre nás Boh, aké má kvality, ale aj preto, aby sme si my uvedomili, aký by mal byť môj vzťah k môjmu Pastierovi. To, čo nám vo vzťahu k Bohu veľmi často chýba, je práve to, čo je pre ovcu prirodzené – „odovzdanie sa“.

Odovzdanie sa je nepopulárne slovo, práve tak ako podriadenie sa. Zaváňa prehrou a dnes nikto nechce byť porazeným. V súčasnej konkurenčnej spoločnosti nás učia nikdy sa nevzdať a nikdy neustúpiť. Takže pojem odovzdania sa veľmi nepočujeme.

Radšej budeme rozprávať o víťazstvách, úspechoch a prekonávaní prekážok, než o podriadení sa, poslúchaní alebo odovzdaní sa. Ale práve odovzdanie sa je podstatou skutočného vzťahu človeka k Bohu. Preto nás Pavol vyzýva, aby sme sa oddali Bohu a vydávali svoje údy za nástroje spravodlivosti. Robíme to, milý brat, milá sestra? Ak nie, čo nám v tom bráni?

Je určite mnoho prekážok, ale najčastejšou sú - naša neznalosť Boha a naša pýcha. Dôvera je podstatným prvkom odovzdania sa. Bohu sa však nedokážeme odovzdať, ak mu nedôverujeme. Mnohokrát mu nedôverujeme preto, že Ho nepoznáme. Na druhej strane máme skúsenosť aj s podvodníkmi, s tými, ktorí dokázali zneužiť našu dôveru a úprimnosť. Hoci má táto perikopa nadpis „Dobrý pastier“, Pán Ježiš začína upozornením na tých, ktorí nie sú pastiermi a za pastierov sa len vydávajú. Opisuje ich ako zlodejov a zbojníkov, ktorí majú zálusk na stádo oviec.

V Ježišovej dobe bolo množstvo falošných mesiášov, populistov, ktorí manipulovali ľudí. Tvárili sa, že im chcú sprostredkovať pravé poznanie Boha..., v skutočnosti im išlo o popularitu, moc a peniaze ľudí. Dnes to nie je iné, len znásobené. Znásobený je počet falošných pastierov, zlodejov a samozrejme ich ponúk.

Aj v reklamnom priemysle sme si zvykli na falošných pastierov, ktorí nás vedú k veciam, ktoré mnohokrát nie sú vôbec pre nás užitočné. Rôzne finančné i politické inštitúcie sa predbiehajú v sľuboch. Ale už sme si zvykli, že im o blaho klienta nejde.

Ježiš hovorí, že tí, čo vchádzajú do ovčinca nie dverami, ale preliezajú a preskakujú plot – to sú zlodeji a zbojníci. Mnohí sú odborníkmi v skákaní cez plot. Bez problémov dokážu skočiť cez televíznu obrazovku až k nám a našim deťom do obývačky.

Vráťme sa však k tomu dobrému pastierovi. On je celkom iný ako spomínaní zbojníci. A práve Jeho potrebujeme poznať. Zdrojom, kde ho môžeme poznať je Jeho slovo a náš život. Aj jedno aj druhé máme na dosah.

Na druhej strane viem, že mnohí z vás máte svoju osobnú skúsenosť s našim dobrým pastierom a poznáte aj Božie slovo, ktoré o ňom hovorí, že nespúšťa z nás zrak, a dáva na nás pozor, stará sa o každý detail nášho života, pripravil pre náš život dobré plány, odpúšťa Ti hriechy a bezhranične nás miluje.. Najväčším vyjadrením tejto lásky je to, keď obetoval svoj život za ovce. Ježišov postoj je – radšej zomriem , než by som mal žiť bez teba. Nie je tyranom , ale záchrancom, nie šéfom, ale bratom, nie diktátorom, ale priateľom.
Toto všetko môžeme vyskúšať v našom živote tým, že sa mu odovzdáme.

Odovzdať sa Bohu je najlepší spôsob ako prejsť týmto životom. Mnohí sa bránia a namietajú, že o svoj život sa nemajú v úmysle s nikým deliť.

Musíme si však uvedomiť aj to, že každý sa napokon niečomu, alebo niekomu poddá. Keď nie Bohu, podriadiš sa názorom či očakávaniam druhých, peniazom, hnevu, strachu, žiadostivosti alebo sebectvu.

Bratia a sestry, máme slobodu rozhodnúť sa, čomu sa odovzdáme. Ak sa neodovzdáš Kristovi, odovzdáš sa niečomu inému.

Odovzdanie svojho života Bohu nie je nejaký citový výbuch, ale zodpovedné a vedomé rozhodnutie. Neznamená to potlačiť svoju osobnosť. Kresťanský spisovateľ S.C.Lewis to veľmi pekne vyjadril: čím viac sa odovzdávame Bohu, tým viac sa stávame sami sebou, pretože On nás stvoril.

Ak sa vám zdá, že viac ako Jeho hlas v poslednom čase počúvate hlas niekoho iného, alebo seba samého, urobme s tým niečo, vyznajme... Možno už mnoho vieš o dobrom pastierovi, mnoho si sa o ňom napočúval, ale uvedomuješ si, že ešte nikdy si Mu v osobnej modlitbe nepovedal: Pane, Chcem aj ja byť tvoj...

Je mnoho tých, ktorí sympatizujú s Pánom Ježišom, páčia sa im Jeho slová, občas sa zatúlajú medzi Jeho ovce, ale vyhýbajú sa osobnému stretnutiu s pastierom. Je mnoho tých, ktorí pravidelne navštevujú cirkev, prichádzajú do kostolov a zhromaždení, ale úspešne sa Pastierovi oviec vyhýbajú. Možno vieš o Dobrom pastierovi mnoho, ale svoj život si Mu nikdy nezveril do rúk, ešte nikdy si sa mu nepoddal. Aj dnes je ten čas. Pastier ťa našiel a teraz čaká.

Pre tých, ktorí chcú vstúpiť do ovčinca, byť v Ježišovej ochrane hovorí tieto slová: Ja som dvere – dvere do ovčinca. Do jeho ovčinca sa nedá vstúpiť prostredníctvom internetu, ani na farskom úrade, dá sa k nemu vstúpiť len cez osobné stretnutie v modlitbe.

Cesta k Bohu vedie cez kríž Pána Ježiša, pod ktorým sa musíme skloniť, vyznať svoje hriechy, zložiť tam svoj starý život a vziať z Ježišových rúk život nový. Nebuďme len sympatizantmi „dobrého pastiera“, staňme sa súčasťou Jeho stáda. Amen!

David Bázlik – zborový farár