ECAV Ružomberok

Text: Izaiáš 58, 1-6

Milí bratia a sestry!

Obsahuje liturgický pôst skutočný pôst? Znejú nám dve otázky: Či je to taký pôst v akom mám ja záľubu? pýta sa Boh. Je to, čo nazývaš pôstom skutočne pôstom?

V tomto období kresťanom hrozí formalizmus. A je mi ľúto, že musím povedať: možnože ani nehrozí, možnože ho (formalizmus) žijeme. Aj pôst Izraelitov sa stal formálnym. Unikla im podstata. Pokora pred Bohom sa stratila. Nenašla sa túžba hľadať Božiu vôľu. Preto Pán Boh pýta: Či toto, čo tu predvádzate nazývate pôstom? Pôst to nie je zvesená hlava a ležanie v popole!

Neplatia tieto slová nám? Uznávame pôst. Formálne. Nerobíme v tomto období svadby, zábavy. Menej jeme mäso... Dáme takýmto spôsobom skutočný obsah pôstu?

Ako nám pôst predstavuje Biblia? Pôst a modlitby prinášajú smrť pre sebecké JA. A čím viac nášho sebeckého JA umiera, tým bližšie sa dostávame k Pánu Bohu. Pôst je v Božom slove neoddeliteľne spojený s modlitbou a pokáním.

U Jóela Boh hovorí: Obráťte sa ku mne celým svojím srdcom a to v pôste, v plači a náreku. Pravdou ale je, že človek sa aj obracia k Pánu Bohu, ale bez toho, aby sa dokázal odvrátiť od seba! A to nie je pôst! To nie je spôsob ako môžeme k Bohu prísť.

Pretože, keď sa postíme, odvraciame sa od vecí, ktoré pútajú našu pozornosť a zamestnávajú našu myseľ, srdce, telo. Jedlo, televízia, časopisy, nákupy, šport, hudba, zábava. Ak na nejaký čas si dokážeme tieto veci odoprieť, zistíme koľko vecí nám zaberajú, ako zamestnávajú našu myseľ. Samozrejme naše telo a naša myseľ budú protestovať a nebudú sa len tak chcieť vzdať. Otázka je: Som ochotný dať tieto veci bokom? Som ochotný zamerať sa nejaký čas viac na svojho Spasiteľa? Aby som to dokázal urobiť, musím mať vyriešenú otázku: „Prečo“?

Pôst je jedným zo základných prostriedkov pre duchovnú obnovu. V pôste (nie liturgickom, ale v tom svojom osobnom) si viac dokážeme uvedomiť Božiu realitu, sme vnímavejší na Svätého Ducha, dokážeme „vyladiť“ našu duchovnú vnímavosť. Spoznávame akí naozaj sme. Spoznávame vôľu nášho Boha. Učíme sa podriaďovať sa jej. V tomto nám pomáha odriekanie sa vecí, ktoré sú úplne bežné v našom každodennom živote.

Istý kazateľ dôvod vlažnosti a formalizmu vyjadril takto: Dôvodom toho, že mnohí kresťania žijú vo vlažnosti je to, že priveľa spia, priveľa jedia, priveľa pijú, priveľa času venujú svetským veciam. Málo sa postia, málo sa modlia, málo potláčajú svoje túžby, a príliš málo skúmajú svoje motívy.

Je to pravda. Ideme všetci cestou ľahšieho odporu. Je to naša prirodzenosť. Študent si stiahne z internetu pripravené referáty, žena si radšej za drahé peniaze kúpi tabletky na chudnutie. Vyhýbame sa disciplíne. Akejkoľvek. Telesnej i duchovnej.

Ako kresťan uznávam, že je dôležité pravidelné spoločenstvo s Bohom, ale uznávam formálne. V Božom slove máme príklady, ktoré nás môžu povzbudiť a priviesť v tomto liturgickom pôste k tomu skutočnému osobnému pôstu. Zamyslime sa nad nimi. Ninivčania. Ester. Daniel. Pán Ježiš....

Svojím pôstom odpovedáme na Ježišovu výzvu poprieť samého seba v prospech kríža. Pôst je pokora a sebazaprenie. Nechajme sa viesť i v tomto liturgickom pôste k svojmu osobnému, ku ceste do Božej blízkosti. Amen.

Ilona Bázliková