ECAV Ružomberok

Kňazská správa o živote Cirkevného zboru Evanjelickej cirkvi a.v. na Slovensku Ružomberok v roku 2008 predložená zborovým farárom Mgr. Davidom Bázlikom a prečítaná na výročnom zborovom konvente v Ružomberku dňa 25. 1. 2009

Biblický úvod

Kázňový text: Marek 4, 26-29

Prirodzená a častá otázka, ktorú si kladieme na výročných konventoch a na rázcestiach zborového života je: ako sme rástli duchovne i v číslach, alebo ako sme stagnovali? Dá sa však v duchovnej činnosti vôbec výsledok zmerať?

V duchovnej službe ide o sadenie Božích semienok v srdciach a mysliach ľudí a tiež o vytváranie vhodných podmienok, aby to zasadené mohlo vyrásť. Inak povedané ide o zmenené mysle, o to, aby ľudia i rodiny osobne poznali Boha, hľadali Jeho vôľu a konali podľa jeho princípov. Z ľudského života sa dá o viere človeka mnoho spozorovať, ale do ľudskej mysle vidieť nemôžeme. Taktiež nepoznáme ani pokračovanie ľudských príbehov, ktorých sme aspoň trochu dotkli. A preto je najlepšie nechať to záverečné hodnotenie Bohu, ktorý do našich sŕdc vidí a vidí aj to, čo je skryté.

Napriek tomu všetkému treba povedať, že mnohé sa zmerať dá – preto dnes otvoríme výročný konvent. Čísla, ktoré zaznejú v dnešnej kňazskej správe svojim spôsobom vypovedajú o duchovnom živote – o jeho kvantite, ale čiastočne aj o jeho kvalite.

Z tohto krátkeho Ježišovho podobenstva sa môžeme veľmi veľa naučiť práve o zákonitostiach a princípoch, ktoré vždy platia nielen v prírode ale aj v duchovnom živote.

Toto podobenstvo jasne ukazuje čo je naša ľudská kompetencia nielen v poľnohospodárstve, ale aj v duchovnej službe. Čo by sme mali robiť a čo nie. Z Ježišovho podobenstva vyplýva, že by sme mali zasievať a žať. To je naša kompetencia. Ale okrem toho môžeme aj spať, pretože niektoré veci pôjdu aj bez nás. Pán Boh si to najdôležitejšie necháva vo svojej kompetencii. Pavol myslel práve na toto, keď hovorí: Ja som zasial, Apollo polieval, ale Boh dal vzrast.

Je tu jasne povedané aj to, čo nemôžme urobiť - prinášať plody. Nemôžeme ťahať obilie za byľky, aby rýchlejšie rástlo.

V podobenstve je opísaná skrytá činnosť zeme, ktorú do nej vložil sám Stvoriteľ: „plodí obilie sama od seba.“ Grécky text používa termín, ktorý povedomí aj nám: „automate“ – čo doslovne znamená automaticky. Hovorí sa tu o rastovom automatizme. Toto podobenstvo však nie je pre poľnohospodárov, ale pre nás, ktorí žijeme a slúžime v cirkvi a túžime po tom, aby cirkev rástla.

Každý poľnohospodár vie, že k tomu, aby tento rastový mechanizmus mohol fungovať, je potrebné vhodné prostredie. Ako napr. slnečné svetlo a teplo, zavlažujúci dážď, kyslík a živiny.
Bez týchto podmienok nemôže rastový mechanizmus fungovať, bez týchto podmienok nemôže nič vyrásť.

Keď budeme dnes uvažovať o raste v cirkevnom zbore(CZ), keď si dnes budeme klásť otázky: prečo sme v určitých oblastiach nerástli a prečo sa v určitých oblastiach nič zvláštneho neudialo napriek našej veľkej snahe, kým v iných oblastiach sme sa z ovocia tešiť mohli, majme pred sebou tento princíp, ktorý Boh nevložil nielen do svojej prírody, ale aj do cirkvi. Potrebujeme nielen sadiť, ale rovnako sa tiež usilovať o vytvorenie podmienok k rastu.

Pýtajme sa: Zabezpečili sme nutné podmienky k rastu. Ak nie, nemôžeme sa čudovať, ani hnevať na seba, či Pána Boha, prečo nevidíme rast a ovocie.

A taktiež ak ten rast v mnohých oblastiach vidíme, potrebujeme si uvedomiť, že to nie je len zásluha dobrých podmienok o ktoré sme sa postarali my, ale je to predovšetkým Božie dielo a Jeho milosť pri nás.

Aby sme však nerozprávali v hádankách, povedzme si na záver, aké sú tie podmienky pre rast na pôde CZ, čo je v našej kompetencii a o čo by sme sa mali usilovať my aj v tomto roku 2009?

1. SIATIE. Našou úlohou je zasievať semienka Božieho slova. To sa deje na SB – hlavných, slávnostných, nešporných večerných, na biblických hodinách, dorastoch, DB...

2. ŽIVINY. Semienko potrebuje živiny. Vzdelávanie v Božom slove a aplikovanie Božích právd do nášho života, to je prísun živín potrebnými pre rast. Bez vyučovanie v Božom slove a bez života podľa neho niet rastu.

3. DÁŽĎ. Tým zavlažujúcim dažďom je služba druhým, ktorá je konaná s vrúcnou horlivosťou. Keď sa ľudia v CZ učia objavovať a využívať svoje dary, vtedy sa spúšťa zavlažujúci dážď, ktorý padá na vyprahnutú pôdu potrieb núdznych. Tou službou sú napríklad návštevy osamelých, povzbudzovanie chorých, výchova a vzdelávanie detí, práca s mladými atď..

4. KYSLÍK. Kyslíkom sú naše modlitby, naša modlitebná služba. Modlili sme sa za rast v CZ, za konkrétnych ľudí? Viem o mnohých modlitebníkoch, na biblických hodinách myslíme v modlitbách na potreby konkrétnych ľudí, i zboru, ale treba povedať aj to, že v tejto oblasti máme tiež veľké rezervy.

5. TEPLO. K rastu je potrebné teplo – to sú láskyplné a priateľské vzťahy medzi nami. Láska a priateľstvo je katalizátorom rastu. Zažívame priateľstvo a lásku vo vzťahoch v cirkvi? Pýtajme sa napríklad: koľko času trávia členovia CZ spoločne okrem príležitostí, ktoré sú oficiálne organizované zborom? Ak ľudia v cirkvi zažijú lásku, záujem, prijatie a priateľské vzťahy, nebude treba ľudí vyzývať, aby prišli, oni radi zostanú. Nepredstieraná, praktická láska je pre CZ oveľa väčšou silou, než všetky marketingové stratégie tohto sveta. Skutočná láska a priateľstvo šíri tajomnú vôňu, ktorej odolá iba málokto.(Christian A. Schwarz)

Teda namiesto tradičnej otázky: Ako môžeme pritiahnuť k Bohu i do cirkvi viac ľudí, sa pýtajme: ako môžeme zlepšiť podmienky pre rast, teda kvalitu zboru? Je to cesta vedúca do hĺbky, je to úsilie, ktoré posilní naše korene. Aby sme tak mohli zaznamenať rast a napokon tešiť sa i z ovocia.

Modlime sa za to, aby náš CZ bol miestom rastu i miestom žatvy. Tomu však, ktorý môže nad toto všetko učiniť omnoho viac, ako prosíme alebo rozumieme, a to podľa moci, ktorá pôsobí v nás, tomu buď sláva v cirkvi a v Kristu Ježiši po všetky pokolenia až na veky vekov. Amen!

David Bázlik