ECAV Ružomberok

Pieseň: 374, 551, 625, 498, A-87
Kázňový text: Odpúšťajte si navzájom ako vám Boh odpustil v Kristu (Ef 4, 32)

Milí bratia a sestry!

Sú za nami prvé dva týždne Nového roka, na úvode ktorého sme si priali, aby bol pokojný a tiež lepší ako ten predošlý. Ale podľa udalostí, ktorých sme počas prvých týždňov svedkami, akoby nikto neberie do úvahy tieto naše priania.

Časť Európy sa háda o ceny plynu a iná časť kvôli tomu mrzne a tvorí krízové plány. Na blízkom východe sa strieľa a už iba v tomto roku sa obete približujú tisícke mŕtvych. Existujú rodiny, obce i národy, ktoré sú celé dejiny proti sebe a po celé storočia sa medzi nimi tiahne čierna niť nemilosti.

Ak by sme sa spýtali dospievajúceho mladíka z Palestíny, prečo strieľa do žida. Asi by už nevedel logicky zdôvodniť svoje počínanie. Pravdepodobne by asi nezačal citovať Korán, ale vymenoval by aspoň zopár krívd, ktoré mu Izrael spôsobil.

Keď sa pred pár rokmi pýtali jedného zadržaného mladíka z Belfastu, čo ho viedlo k hádzaniu granátov, bez prípravy povedal: je to odplata za zverstvá, ktorých sa na nás v sedemnástom storočí dopustil Oliver Cromwell. Je to postoj, ktorý si nevytvoril on sám, ale prijal a zdedil ho od predošlej generácie.

Pomsta a neodpustenie je jeden druh bláznovstva. Je to čakanie na niečo, čo mi ten druhý nie je ochotný dať a pravdepodobne ani nedá. Šalamún hovorí v Prísloviach 13,12: preťahované očakávanie spôsobuje bolesť. Ak v konflikte očakávame zadosťučinenie od druhej strany, spôsobujeme aj sebe bolesť. V situácii, keď nám niekto ukrivdí alebo ublíži a my mu nie sme ochotní odpustiť, sme k nemu pripútaní nevideteľným putom odplaty. Túžime, aby zažil to, čo my alebo aspoň priznal svoju vinu a ospravedlnil sa. Takáto, mnohokrát nereálna túžba však len trápi naše srdce. Toto nás k sebe viaže.

Božie slovo nás učí, že je lepšie prijať milosť od Boha, ktorý má čo dať a odpustiť tým, ktorí nemajú čím zaplatiť. Zvratom v spoločnom príbehu protivníkov je odpustenie. Odpustenie je aj po konflikte jediná možnosť riešenia.

Už samotné slovo odpustiť obsahuje koreň „pustiť“ – pustiť niekoho z dlhu. Je to Božie riešenie konfliktov v manželstve, v rodine i medzi národmi. Je to Boh, kto nás k tomuto náročnému aktu povzbudzuje. Odpustenie je Božie riešenie, nie je z tohoto sveta, pretože nie je prirodzené a okrem iného je veľmi bolestivé a ťažké.

Presvedčuje nás o tom aj príroda: Odpustia delfíny žralokom, že zožrali ich kamaráta? Tam vonku je svet, kde jeden druhého žerie. Nie je to miesto, kde jeden druhému odpúšťa. Podobným spôsobom sa správame aj my ľudia. V mnohých oblastiach túžime po pomste, aj keď to tak nenazývame. Pomstychtivosť je túžbou po vyrovnaní – túžba vrátiť toľko bolesti a toľko urážky, koľko mi bolo spôsobené. Pomsta však nikdy nebude ukojená. Nikdy to nebude vyrovnané. Každý nový čin pomsty vyvolá reťazovú reakciu.

Treba povedať, že odpustenie je vždy nespravodlivé, pretože si ho nemôžeme zaslúžiť. Dokonale to ilustruje počuté podobenstvo Pána Ježiša. Odpustenie nie je vôbec jednoduchá vec.

Hovoríme si: Samozrejme, že som pripravený odpustiť, pokiaľ ten druhý ľutuje a poprosí ma o odpustenie. Potom áno. Robíme z odpustenia a zo zmierenia vzájomnú záležitosť. Lenže takto to nefunguje. Pretože si potom vždy obaja hovoria: Ten druhý musí urobiť prvý krok. A ako dravci vyhliadame, či mi tá druhá strana pošle nejaký signál, z ktorého by som mohol usúdiť, že mu je ľúto. Som síce stále pripravený odpustiť, ale nikdy to neurobím. Som totiž priveľmi spravodlivý. Toto je dôvod mnohých tichých domácností, rozdelených rodín a národov.

Jedine prvý krok z mojej strany, dokáže zastaviť tú ničivú silu odplaty. Po celé storočia po celom svete trvajú boje o pomstu a vyrovnanie. Každá zo strán je presvedčená, že im bolo viacej ublížené. Sú hnaní túžbou po vyrovnaní a pomste. Gándhí povedal: Ak by sa každý riadil pravidlom oko za oko, bol by nakoniec celý svet slepý.

Boh toto veľmi dobre vie, preto nás vyzýva k zmiereniu. Keď Pán Ježiš žiada od nás milovať svojich nepriateľov, nehovorí o tom, že je to ľahké, ale zdôvodňuje to takto: Konajte tak, ako Boh, aby ste boli synmi nebeského Otca, pretože on dáva vychádzať slnku na spravodlivých i na nespravodlivých... Ako synovia a dcéry nebeského otca sme povolaní k vyššiemu zákonu, aby sme sa podobali svojmu odpúšťajúcemu Otcovi, aby sme niesli Jeho podobu.

Keď Ditrich Bonhoeffer prenasledovaný a väznený nacistami zápasil s príkazom milovať svojich nepriateľov, napísal: V Modlitbe prichádzame k svojim nepriateľom, staviame sa po ich boku a prihovárame sa za nich u Boha. Ježiš nám nesľubuje, že keď budeme žehnať svojim nepriateľom a preukazovať im dobro, že sa neobrátia opovrhnutím proti nám a nebudú nám ubližovať aj naďalej. Určite budú. Ani keď im odpustíme, nezmizne automaticky naša bolesť po zraneniach. Ale ani to nás nemôže odradiť od modlitby za nich. Zástupne za nich robíme to, čo oni za seba robiť nedokážu. Vždy si môžeme povedať: Boh mojich nepriateľov miluje. To je dôvod odpustiť. Znovu mi prichádza na um podobenstvo o nemilosrdnom sluhovi, ktorý nechcel odpustiť svojmu sluhovi.

Mal právo hnevať sa na neho kvôli niekoľkým korunám, ktoré mu jeho priateľ nevrátil. Podľa rímskych zákonov mal dokonca právo ho uvrhnúť do väzenia.

Ježiš nepopieral, že tento človek utrpel stratu a právo je na jeho strane, ale porovnal jeho stratu so stratou, ktorú utrpel jeho Pán(BOH), keď mu odpustil dlh vo výške niekoľkých miliónov. V centre Ježišových slov stojí Boh, ktorý iniciatívne vykročil k nám - láskou roztúžený otec, ktorý beží v ústrety svojmu márnotratnému synovi, pán, ktorý odpustil dlh príliš vysoký nato, aby ho jeho sluha mohol zaplatiť.

Boh rozbil neúprosný zákon hriechu a odplaty tým, že prišiel na zem a vzal si to najhoršie, čo sme mu my ľudia mohli ponúknuť – ukrižovanie. A práve tým nám priniesol liek pre choré ľudstvo, keď na seba vzal trest, za hriechy, ktoré nespáchal. Ako často si hovoríme, veď ja som utrpel stratu. Prečo by som mal urobiť prvý krok ja?

Keď nás Boh zmieril so sebou urobil to presne opačne: On utrpel stratu a nám ponúkol zmierenie a odpustenie. Nech nás Božia láska a obeť vedie k tomu, aby sme aj my, Jeho deti, konali ako On. Amen!

David Bázlik