ECAV Ružomberok

Text: Rim 5, 2-4
Piesne: 186, 72, 200, 641, A-89

Milí bratia a sestry v Kristu!

Nachádzame sa v období roka, keď v nás rezonujú Vianočné sviatky a hlavne Vianočný príbeh. A zároveň si uvedomujeme, že ten náš osobný životný príbeh pokračuje novým rokom. Aspoň v hĺbke duše veríme, že bude úspešný – lepší ako predošlý. Hovoríme si: „To, čo som nestihol s starom roku, dobehnem v novom roku.“

Ale zároveň do nášho novoročného odhodlania žiť poriadne a s radosťou, sa v nás ozývanú obavy a úzkosť z toho, keď si uvedomíme, koľko zlého nás môže stretnúť. Stačí, že sa pozrieme okolo nás, koľko ľudí má veľké problémy, koľko utrpenia sme videli len na obrazovke v minulom roku. Nie sme my na rade toho roku? A tak sa zrazu cítime paralyzovaní a radšej na to zlé nemyslíme, radšej si zatvoríme oči. Myslíme na príjemnejšie veci a radšej sa s nadšením púšťame do práce, aby sme unikli pochmúrnym myšlienkam. Toto nie je kresťanský prístup. Toto nie je postoj odvahy, ale postoj zbabelosti.(Žid 10, 38)

Môžeme hovoriť o dôvere v svojho láskavého Pána, keď sa zároveň bojíme toho, čo má pre nás v budúcnosti pripravené? Veď si tým protirečíme! Potom je aj naše svedectvo málo účinné, keď na jednej strane hovoríme o milujúcom Bohu, ktorému sa oplatí zveriť svoj život a na druhej strane – v našom živote to neplatí, pretože sme paralyzovaní strachom z budúcnosti.

Apoštol Pavol sa popri slávnej nádeji chváli súženiami. Ako je to možné? Do nášho životného príbehu – do našej budúcnosti nám nezapadajú trápenia. A taktiež ani do nášho obrazu o dobrom a milujúcom Bohu.

Do Pavlovho života a k jeho viere patrili aj súženia – a nielen to – on sa nimi aj chváli! A na inom mieste v liste Korintským hovorí: veriacim v Boha všetky veci slúžia na dobré. Boh nám na svojom príbehu ukázal ako tá najhoršia vec môže vyústiť do veci najlepšej. Tá najväčšia tragédia v histórii sa premenila v tú historicky najslávnejšiu udalosť.

Myslím tým smrť Božieho Syna. V udalosti Ježišovho života Boh dvíha oponu a dovoľuje nám vidieť výsledok jeho diela. Žiaľ v našich životoch tú možnosť nemáme. Tu za oponu nevidíme.

Pozrime sa na udalosti spásy, očami Božieho nepriateľa diabla. Predstavte si, len imaginárne: Ste Boží nepriateľ a chcete zničiť Boha. Nie je to jednoduché. Má však jednu slabosť. A to v tvorení a milovaní ľudí. Skvelé! – poviete si. Stačí zajať rukojemníkov! Vstúpite teda do sveta, ľudstvo skorumpujete a mnohých stiahnete do pekla. Keď Boh pošle k ľuďom prorokov, aby ich osvietili, zabijete ich.

No a potom Boh spraví tú najväčšiu hlúposť zo všetkých. Pošle svojho vlastného Syna, ktorý dodržiava Jeho pravidlá. Poviete si: Nechápem, že je až taký hlúpy, láska mu asi pomotala mozog. Jediné, čo teraz potrebujem, je inšpirovať niekoľko mojich agentov – Herodesa, Kajfáša, Piláta a dostať Ho na kríž – a to aj urobíte. Takže teraz visí na kríži opustený ľuďmi, aj svojím Otcom, Bohom a hovorí: Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?

Cítite triumf, ale v skutočnosti sa už viac ako Boží nepriateľ mýliť nemôžete. Pretože toto je Božie zvrchované víťazstvo a vaša najhlbšia porážka. Boh totiž Ježišovou smrťou vykupuje rukojemníkov.

Ak sa toto stalo v dejinách Božej záchrany(z toho najhoršieho k najlepšiemu), tak prečo by to nemohlo platiť aj v našom životnom príbehu?

Keď v živote trpíme a krvácame, je to možno Boží spôsob ako poraziť zlo. Samozrejme, keď prežívame zápasy, skúšky, nevieme si predstaviť, že by sa z toho mohlo vynoriť niečo dobré. Tak ako to bolo v prípade Ježišovej smrti. Ale mnohí kresťania v histórii svedčia, že ich skúšky a utrpenie priviedlo bližšie k Bohu. Takže tá zdanlivo najhoršia vec, nemusí byť nakoniec taká zlá.

Motýlí zápas

Jedného dňa sa na kukle objavil malý otvor, človek si sadol a pozoroval motýľa ako niekoľko hodín zápasí a snaží sa dostať cez ten malý otvor. Potom sa zdalo, že jeho pohyb ustal. Vyzeralo, že to nedokáž, tak sa človek rozhodol, že motýľovi pomôže. Vzal nožnice a kuklu otvoril. Potom sa motýľ ľahko ukázal, ale mal slabé a drobné telo a scvrknuté krídla. Človek čakal, že za nejaký čas roztiahne krídla a vzlietne. Nič takého sa nestalo. V skutočnosti strávil motýľ zvyšok svojho života len lozením so svojím slabým telom a scvrknutými krídlami. Nikdy nebol schopný lietať.

Čomu človek vo svojej dobrej vôli neporozumel bola obmedzujúca kukla a zápas, ktorý bol potrebný na to, aby sa motýľ dostal cez malý otvor. Bol to Boží spôsob, ako dostať tekutinu z tela do krídel motýľa, aby boli schopné lietať, keď sa raz z kukly oslobodí.

Niekedy je zápas presne to čo v živote potrebujeme. Ak by sme prežili život bez prekážok, mohlo by nás to ochromiť a nikdy by sme neboli schopní lietať. Pán Boh to tak zariadil, že dozrievame a rastieme skrze ťažkosti, prekážky a bolestivé skúsenosti. Cieľom nášho života v tomto svete nie je pohodlie bez problémov, ale tréning a príprava na večnosť. Náš charakter sa spevňuje v ťažkostiach a pri prekonávaní prekážok. Preto Pavol vyznáva, že súženie prináša trpezlivosť a trpezlivosť nádej. Preto dnes chceme o budúcnosti a skúškach nielen rozmýšľať, ale prosiť Ho aj o silu.

Lebo Boh so starosťami dáva silu a my môžeme duchovne zosilnieť.
Boh nám dáva s problémami múdrosť, aby sme ich mohli riešiť.
Boh nám dáva s prekážkami aj odvahu, aby sme ich zvládli. Amen.

Ilona Bázliková