ECAV Ružomberok

Text: Iz 51, 12-16
Piesne: 192, 315, 203, 484, A-89

Milí bratia a sestry v Kristu!

Na jednej strane sa konajú rozličné humanitné aktivity a na strane druhej vznikajú vojnové konflikty, napätia. A tak pritom všetkom, čo nám prináša prítomnosť, strácame chuť do akéhosi boja o budúcnosť. Pretože si povieme: Všetko je stratené, veď čo prinášajú ďalšie dni? Iba veľa strachu a neistoty.

Boh nám dal svoje slovo a v ňom istotu a zasľúbenie. Jedným zo zasľúbení, ktoré vo veriacom srdci potláča neistotu je aj náš text. On nám dáva odpoveď na otázku: Prečo sa nebáť?

Naše prečítané slová Izaiáš hovorí Izraelskému národu v čase, keď boli ľudia odvlečení do babylonského zajatia. Bola to veľmi ťažká doba. Jeruzalem padol, ľud bol v zajatí. A tak na vlastné oči mohli vidieť, čoho je človek schopný, aké nástrahy vie pripraviť inému človeku.

Izrael videl každý deň iba výsmech a ponižovanie. Výsmech cítili aj po stránke náboženskej. Mali sa prevychovať, zabudnúť na svojho Pána Boha, zanechať svoju vieru. Babylončania povedali: My vám dávame niečo nové: klaňajte sa zlatej soche. Ak sa nebudete klaňať, trest vás neminie. Takéto týranie naozaj mnohých viedlo ku strate viery.

Obavy zo skúšok doliehajú na každého z nás. Ak sa opýtame prečo? Odpoveď je: aby sme boli vyskúšaní čomu alebo komu viacej dôverujeme. Sebe, ľuďom alebo nášmu Bohu.

V Biblii čítame o mnohých skúšaniach. Snáď najznámejší je Jób, ktorého Boh, zdá sa nám, veľmi tvrdo skúšal, či obstojí vo svojej viere. Pán Ježiš skúšal svojich učeníkov, keď prišla búrka na mori. Učeníci videli rozbúrené more a pred sebou zahynutie. Komu viac dôverujú? Majstrovi? Sebe? Volajú: Zachráň nás Pane, lebo hynieme! A Ježiš nenecháva svojich priateľov napospas vetru a vode a utišuje rozbúrené more.

On nenechá ani nás napospas nášmu strachu z prítomnosti, či strachu z toho, čo má prísť. Škoda len, že my zabúdame, že aj On je na tej lodi s nami.

Raz otec zobral svojho malého syna na loď, aby aj on videl, ako a kde pracuje. Keď sa plavili po mori, zbadali na oblohe, že sa blíži strašná búrka a aj sami námorníci sa báli ako to zvládnu. Keď zrazu jeden z námorníkov zbadal malého chlapca ako spokojne stojí na prove lode, prišiel k nemu a povedal: „Poď sa skryť chlapče, nevidíš, že ide veľká búrka? Ty sa vôbec nebojíš?“ A chlapec odpovedal: „Nie, pretože môj otec je kapitán tejto lode a stojí pri kormidle, jamu verím.“

Aj náš Otec stojí pri kormidle tej našej lode a vedie nás. A my sme Jeho deti, ktoré sa nemusia obávať a mať strach, ale sme deti, ktoré majú dôverovať v moc svojho nebeského Otca.

On nám hovorí: „Neboj sa, lebo ja som s Tebou, nepozeraj ustrašene vôkol seba, lebo ja som tvoj Boh. Posilním ťa, pomôžem ti, podopriem ťa svojou spásonosnou pravicou.“ Iz 41, 10.

A my potrebujeme počuť tie slová: Neboj sa, lebo ja som s tebou. Potrebujeme to, lebo doba, v ktorej žijeme, skúša všetkých nás. Skúša nás po stránke telesnej a aj po stránke duchovnej.

Telesná skúška, môže byť nezamestnanosť alebo mnohí nemajú strechu nad hlavou a mnohé iné veci týkajúce sa existencie človeka. A tak ľudia často krát majú len dve možnosti, ktoré vravia: buď sa sám o seba postaráš, alebo padneš. A tým pádom pribúda chamtivosťi a závisti a človek sa tomu druhému odcudzuje, pretože každý sa stará sám o seba.

A je tu aj to duchovné nebezpečenstvo: sú to klamné duchovné a náboženské prúdy zo zahraničia. Sekty, filozofia východných náboženstiev. Vo veľkých mestách je toho veľmi veľa a prichádza aj do menší miest a do dedín. A my stojíme akoby uprostred toho všetkého a pýtame sa, čo máme robiť? Uveriť tomu novému? Možno že práve to mi dá odpovede na otázky. Alebo mám zostať pri tom, čomu som sa naučil, čomu som doteraz veril?

A vtedy k tým slovám: neboj sa, pribudnú aj ďalšie: nezabúdaj na mňa! Pretože iba u mňa je záchrana života, a teda aj budúcnosti.
Existujú mnohé konzervačné prostriedky, ktoré napomáhajú potravinám nestratiť svoju hodnotu. A existuje aj taký prostriedok, aby sme nestratili tú hodnotu večnosti vo svojom živote. Je to viera v evanjelium. Je to dôvera slovu, ktoré Boh povedal. To sú prostriedky na zachovanie života.

Pretože budúcnosť, to nie len zajtrajšok, ani budúci týždeň, ani budúci rok, budúcnosť to nie je len pár tých rokov, ktoré máme ešte pred sebou v tomto svojom živote. Naša budúcnosť, to je hlavne tá večnosť pred nami.

A preto iba dôvera v Božiu pomoc a ochranu nám prinesú večnosť života. A tak dajme svoj život, svoju minulosť, svoju prítomnosť i svoju budúcnosť do rúk nášho Pána. Pretože Jeho ruky boli prebodnuté kvôli nám, pretože Jeho ruky objímajú každého človeka. Pretože Jeho rozopäté ruky na kríži nás pozývajú do Jeho blízkosti a do Jeho náruče a vravia nám: Neboj sa, nepadneš, so mnou prejdeš šťastne po vlnách všetkých skúšok v živote. A nakoniec, všimnite si, že dieťa sa odovzdá iba do tej náruče, ktorej dôveruje. Pre mňa je to náruč Krista. Amen.