ECAV Ružomberok

Text: J1-4
Piesne: 39, 34, 592, 35, 54 A 12

Milí bratia a sestry v Kristu! Radi rozprávame rozprávky, radi ich pozeráme a každoročné Vianoce sú ich plné. Prečo? Pretože vianočný príbeh sa zdá neuveriteľný? Pretože sa vtedy stal zázrak a ľudia zázrak oddelili len pre rozprávky? Možno.

Možno sa príbeh narodenia Ježiša zdá mnohým len akousi legendou, ktorá prežila tisícročia, ktorá sa traduje z pokolenia na pokolenie, tak ako rozprávka, ktorú deťom rozprávajú rodičia ako niečo nadprirodzené, neuveriteľne krásne.

Ale Biblia nie je kniha rozprávok a legiend. Je knihou, ktorá je svedectvom o pravde. Niekedy, keď pozeráme v televízii takzvaný skutočný príbeh, tiež sa nám veľakrát zdá až neskutočný. A podobné je to s príbehom Vianoc. Betlehemské udalosti sú skutočným príbehom. Sú svedectvom o tom, čo sa stalo. Je to dvetisícročná realita.

Apoštol Ján svoj prvý list začína: To na čo sme hľadeli, čoho sa nám dotýkali ruky, o tom svedčíme, totiž o slove života.

V týchto dňoch nám, našim deťom i vnúčatám znejú doma príbehy mnohých rozprávok, legiend. Znejú do uší, ale aj do sŕdc. Zaznieva aj príbeh narodenia Božieho Syna? Ale nie ako rozprávka, ale ako skutočnosť!

Asáf v 78-mom žalme píše: Ž 78 5b-7... Človek by prvýkrát nemal tento vianočný príbeh Božieho daru na svet počuť v chráme! Ale ako osobné svedectvo iného človeka, najmä toho najbližšieho. 3.verš...

Áno, počujem ako si hovoríme: ale ja som nič nevidel, ja som nič nepočul, ja som tam vtedy vôbec nebol! Ani Ján nebol v Betleheme! Ešte nebol ani na tomto svete.

Viem, nie som pastier, ktorému sa v tú noc zjavil anjel v sláve Boha. A nie som ani pastier, ktorý pokľakol v pokore, keď videl dieťatko uložené v jasliach. Viem, nie som z východu prichádzajúci mudrc, ktorý nasleduje žiarivú hviezdu až do mestečka Betlehem.

A nie som ani mudrc, ktorý nesie vzácny dar pre Kráľa. Dokonca nie som ani ten somár, ktorý niesol Máriu v požehnanom stave. A nie som ani Mária, vyvolená žena spomedzi všetkých v Izraeli, ani Jozef, ktorému bola zverené starostlivosť o Syna Božieho.

Nie som ani to zvieratko v maštali, ktoré zohrievalo vzduch. Nie som Simeon, ktorý na vlastných rukách držal Spasiteľa a žehnal jeho začínajúci život plný služby človeku. Nie som ani jeden z tých, ktorí v príbehu prvých Vianoc majú svoje miesto, a predsa môžem byť svedkom vianočnej udalosti a spolu s Jánom povedať: a ten život sa zjavil a ja vám to hovorím preto, aby naša spoločná radosť mohla byť úplná.

Je pravdou, že svedok je ten, ktorý bol pri tom. Ktorý na vlastné uši počuje a na vlastné oči vidí, ktorý sa rukami môže dotknúť.

A predsa my sme svedkami Ježiša Krista. Svedkami jeho slov, ktoré nás povzbudzujú, keď nevládzeme. Svedkami Božej milosti, pretože je nám odpustené. Svedkami Božích zázrakov, pretože sme uzdravovaní v tele i v duši. Svedkami jeho prítomnosti, pretože prežívame neuveriteľné chvíle života. Sme svedkami narodenia Pána Ježiša Krista, pretože Kristus sa predsa narodil v našom srdci!

Sme svedkami života Pána Ježiša, pretože Ježiš žije v nás a je súčasťou našich životov. A nielen v tento čas Vianoc ako dieťatko v jasličkách, ale každý deň ako Kráľ, ako Boh a Pán, ktorému vždy znovu a znovu zverujeme svoj život a život svojich blízkych.

Svedok nie je len človek, ktorý bol pri tom. Ale je to aj človek, ktorý zažil, ktorý rozpráva pravdivo o tom, čo sa stalo.

V našom prípade to zanemená: som svedok toho, čo som zažil vo svojom živote ja. A Ján aj píše prečo to mám robiť: Aby som mal spoločenstvo s druhým a aby sme spoločne mali spoločenstvo s Otcom v nebi a s Jeho Synom, naším Pánom Ježišom. Je to svedectvo života, svedectvo pravdy, keď sa dokážem podeliť s druhým o svoje otázky viery, ale aj o svoje vyznania.

Je to úloha aj pre tieto sviatočné dni! Aby, keď vianočné neónové reklamy pohasnú, svetlá stromčekov odložíme späť do krabíc a dohoria aj tie posledné vianočné sviece na stole, aby aj potom náš život a život tých, ktorých nám zveruje Boh bol naplnený svetlom Jeho života, svetlom skutočného príbehu Vianoc. Amen.

Ilona Bázliková