ECAV Ružomberok

Piesne: 211, 18, 3, 17, A - 6
Kázňový text: Luk 4, 16-30. Mílí bratia a sestry, tu vidíme, čo môžu spôsobiť predsudky v našich vzťahoch k druhým aj vo vzťahu s Kristom. Naše predstavy nám môžu brániť tomu, aby sme Ho brali vážne.

Asi pred piatimi rokmi sme šli s našim synom Šimonom na odber krvi. Bolo to potrebné vyšetrenie pred operáciou mandlí. Bolo to vo fakultnej nemocnici v Bratislave na Kramároch. Moja mladšia sestra tam vtedy robila zdravotnú sestru na ušno-krčnom oddelení. Ona nám to poradila i sprostredkovala. Keď sme vošli do prijímacej ordinácie, primárka povedala mojej sestre, aby urobila odber a odišla. Moja sestra Otília rozbalila injekciu a ja som sa jej spýtal: a to nezavoláš nejakú sestričku? Ona mi na to odpovedala: ja som sestrička. Z mojej strany som ju trochu urazil.

Napriek tomu, že ona viac ako 5 rokov robila túto prácu, ja som mal pred sebou ešte stále malú sestru, ktorej som len pred nedávnom objasňoval, ako fungujú hodinky. Toto sú predsudky v praxi. Predsudky bránili v Nazarete ľuďom pozrieť sa na Ježiša nezaujato. Susedom a známym niekedy ťažko vyhovoríte ich predstavy o vás.

Neuplynuli ešte ani dva roky od chvíle, keď si v dielni Ježiš upratal náradie, rozlúčil sa so svojou matkou a odišiel z Nazareta plniť svoje poslanie. V priebehu jeho neprítomnosti sa občas do mesta doniesli správy o činoch, ktoré vykonal v Jeruzaleme a v mnohých dedinách a mestách. Keď sa ľudia v Nazarete stretli pri obecnej studni, určite rozoberali tie záhadné skutky ich krajana Ježiša. Väčšina príbehov nezodpovedala tomu, ako ľudia Ježiša poznali z čias, keď žil medzi nimi.

Vtedy ho možno vnímali ako pracovitého mladého muža, trpezlivého poslucháča a dobrého suseda. Možno sa už vtedy niektorým zdal ako čudák, keď sa stále zaujímal o veci, ktoré súviseli s Hospodinom.

Teraz sa možno mnohým zdalo, že sa z Neho musel stať náboženský fanatik, keď stále hovorí o kráľovstve Božom. Určite sa im donieslo, ako z Jeruzalemského chrámu vyhnal peňazomencov a obchodníkom. Ale o nič podobné sa u nich v synagóge ani nepokúsil. Ježiš, ktorý k nim prichádza, je pre nich na prvý pohľad známy, ale v skutočnosti ho vlastne nepoznajú. Ako to je s nami, bratia a sestry? Je to biblický Ježiš, ktorého poznám, alebo len moja predstava?

Ako chlapec som počas základnej školy pravidelne navštevoval aj detskú besiedku a občas som chodil aj do kostola. Vedel som mnoho biblických veršíkov naspamäť a tiež veľa príbehov z Biblie. Bibliu som však čítal len vtedy, keď sme mali domácu úlohu. Ježiš bol pre mňa skôr tým strnulým mužom z oltárnych obrazov a obrázkových kníh. Až na strednej škole po jednom kresťanskom tábore som sa rozhodol, že začnem so systematickým čítaním Božieho Slova. Začal som čítať evanjelium Matúša. Bol to pre mňa úžasný objav.

Stretol som sa s úplne iným Ježišom akého som poznal. Zrazu som mal pred sebou Ježiša, ktorý bol dynamickým mužom, vodcom, ktorý odvážne čelí rôznym ľudským problémom. Riešil choroby, rozbité vzťahy, predsudky. Jeho slová bolo plné slobody a pravdy. Bol som ním uchvátený a zrazu som si Ho veľmi obľúbil. Chcem vás povzbudiť k čítaniu evanjelií, využime tento advent k poznávaniu Toho, ktorý prichádza.

Vieme si asi predstaviť ako ľudia v Nazarete netrpezlivo čakali Jeho návrat, každý jeho skutok alebo slovo. Určite boli hrdí, že ich populárny krajan je konečne doma a že bude slúžiť aj v synagóge. Vieme si to život predstaviť, ako jeho susedia hrdo šepkajú: Vyrastal hneď vedľa nášho domu. Je to Jozefov syn. Miestni ľudia cítili, že ak sú tie správy o Ňom pravdivé, mal by aj doma urobiť niečo veľkolepé. Boli predsa Jeho susedia, mali nárok na osobitný prístup. Veď ho poznali, od čias, keď sa ako chlapec hrával s ich deťmi na ulici.

Preto hltali každé Jeho slovo. Všetci viseli na jeho perách. Čítali sme o tom, že všetky oči boli uprené na neho. Čítal stať z Izaiáša 61, 1-2, o ktorej všetci vedeli, že hovorí o Mesiášovi. Nehovoril vôbec dlho. Dodal k tomu len jednu vetu: To, čo ste práve počuli sa stalo skutočnosťou.

V tej chvíli pochopili, čo hovorí. Že o sebe hovorí: Ja som Mesiáš. Niečo také sa prijíma veľmi ťažko, najme ak by išlo o vášho suseda. Ale bolo tu ešte niečo, čo ich urážalo. Ježiš tými slovami zároveň povedal: vy ste chudobní, chorí, neslobodní zajatci hriechu i slepí. Oni očakávali skôr nejaký zázrak a vonkoncom nie, aby im ich krajan riešil ich duchovnú situáciu.

To však nebolo všetko. Otvorene odkrýva ich rozmýšľanie. Ich nevyslovená otázka bola: Prečo neurobíš doma také isté zázraky ako napr. v Kafarnaume? A ďalej im pripomína biblickú históriu, ktorá práve nebola tou najobľúbenejšou staťou pre Židov. Príbeh o tom, ako bol hlad v celom Izraeli, ale Eliáš vstupuje práve do domu vdovy a polopohanky a nasýtil jej domácnosť. Pripomána impríbeh o tom, ako Boh prostredníctvo proroka Elizea uzdravil pohanského dôstojníka Námana zo Sýrie, hoci bolo aj v Izraeli mnoho malomocných. Inými slovami, sú to príbehy o tom, ako Boh dal prednosť pohanom pred vyvoleným národom. A nakoniec svojim susedom pripomína, že sa to môže stať aj im kvôli ich nevere a pýche. A toto už nazaretčania nezvládli. Rozmýšľali asi týmto spôsobom: Si jedným z nás. Pokojne choď bojovať proti skazenosti Jeruzalema a kritizuj Samaritánov, prostitútky a vyberačov daní. Ale neopováž sa špárať do nás, pravých Izraelitov. Na svojich susedov nič také neskúšaj!

Dozvedáme sa, že sa všetci v synagóge rozzúrili. Schmatli ho a vyviedli zo synagógy a chceli ho zhodiť zo skaly. Nararetčania vlastne takmer urobili to, čo Jeruzalemčania o niečo neskôr, keď kričali ukrižuj ho.

Z ľudského pohľadu to bola aj pre Ježiša rana. Jeho najbližší ho odmietli - ako hovorí Ján: jeho vlastní ho neprijali. Nebolo to kvôli narušeným susedským vzťahom, ale boli to hlbšie dôvody. Ranil ich pýchu a národnú hrdosť. Cítili , že On je spravodlivý, kým oni hriešni. Neočakávali od neho pravdu, ale skôr nejaký zázrak.

Ako sa zachováme my, bratia a sestry, dnes k prichádzajúcemu Kristovi a k jeho radostnej správe o vyslobodení hriešnych, o uzdravení chorých a tých, čo majú zlomené srdce?

Neurobme tú istú chybu, keď nám Ježiš ukáže na našu pýchu a hriech. Ak sa totiž Ježiš stretne u nás s pýchou a s tvrdosťou srdca, ktoré ho zhadzujú zo skaly, nebude sa vnucovať, ale odíde od nás. A potom aj o nás bude to smutné konštatovanie, ktoré sme počuli v závere dnešného textu: ale On prešiel pomedzi nich a vzdialil sa. Milí brat, milá sestra, nenechaj Ho odísť.

Ježiš prišiel, aby vyliečil každého, kto má zarmútené srdce, ale len zopár ľudí v Izraeli Mu to aj dovolilo. On prišiel prepustiť zajatcov na slobodu, ale len niektorí aj napriek kriku démonov túto ponúkanú slobodu aj prijalo. Prišiel vyhlásiť nevidiacim navrátenie zraku, ale len niektorí fyzicky alebo duchovne slepí k Nemu vystreli svoje ruky, aby ich uzdravil. Kiež by sme k nim patrili aj my! Amen!

David Bázlik - zborový farár