ECAV Ružomberok

Text: 1.Pt 2, 4-5, 1.Kor 13,13

Milí bratia a sestry v Kristovi! V takomto období pred 82 rokmi bol v Ružomberku bol posvätený nový evanjelický kostol. Pre niekoho by tento fakt stačil. Ale keby sa len toto stalo, bolo by to veľmi málo. Je dôležité povedať: Tento Boží chrám v Ružomberku bol posvätený, aby....Toto slovko ABY je veľmi dôležité na to, aby sme pochopili význam toho, čo sa stalo pred rokmi a toho, o čom to tu dnes hovoríme.

Bol posvätený, aby ľudia, ktorí tento chrám navštevujú a prijímajú službu nášho Boha pre nás, boli odhodlaní pre službu nášmu Pánu Bohu. A tá služba nemá spočívať len v tom, že v tom lepšom prípade raz za týždeň zohrej kostolnú lavicu.

Bol posvätený, aby človek ušami i srdcom počúval pravdu Božieho slova, a nenechal ho visieť len tak v priestore tohto kostola, ale v pôde svojho srdca ho nechal rásť a žil Božie slovo.

Bol posvätený, aby človek mohol z Božej milosti prijať Krst, zažiť spoločenstvo s Pánom v Jeho svätej Večeri, pri konfirmácii vyznať vieru, ruke v ruke sľubovať vernosť pred týmto oltárom, ale aby hneď na to nepovedal: No tak, konečne to máme to za sebou.

Sme pasívny alebo slúžime Bohu? Rastie v nás slovo Pána Ježiša Krista, nasledujeme Ho? Vraciame sa k tým medzníkom v našom osobnom živote, ktoré sme mnohé zažili práve tu v tomto kostole? Alebo niekto aj v chráme svojej rodnej dediny, či mesta?

Cítime prítomnosť živého Pána Boha v sebe samých, alebo snáď ho dokážeme vnímať len týchto kamenných múroch a klenbách? Boh nežije v kameni! Ani v akejsi atmosfére kostola! Živý Boh je prítomný len v duchovne živom človeku! Živý Boh potrebuje chrám zo živých kameňov!

A každý živý kameň Božieho chrámu má vieru, ktorá nie je povrchná, má lásku, ktorá slúži a nádej, ktorá dáva istotu neba. Srdce, kotva, kríž. Kríž, kotva, srdce. Poznáte tieto symboly troch najväčších hodnôt, ktoré vyzdvihol aj apoštol Pavol v liste kresťanom do Korintu.

Keď navštívim nejaké mesto, dedinu na Slovensku či v zahraničí, rada idem do kostolov a všímam si maľby, symboly. V jednom som nad oltárom našla namaľované symboly týchto troch Božích darov. Symbol viery zaiste viete bol kríž, symbol nádeje – kotva, ale v symbole lásky bol rozdiel.

A uvedomila som si, že človek, ktorý lásku vyjadril práve tak, vedel dobre čo robí. Nebolo tam srdce, ale kalich a oblátka. Ten maliar určite vedel, čo je to pravá láska. Láska Boha je obeť, je to jeho smrť namiesto mojej, jeho krv vyliata na dreve a jeho telo visiace na kríži.

Viera – nádej – láska – život živého kameňa. To bol život Pána Ježiša Krista. A Peter píše: aj vy sa budujte na živé kamene Božieho chrámu. Som živý kameň Božieho chrámu? Alebo som podobná, podobný tomu mŕtvemu kameňu zasadenému v múroch kostola?

Určite sme vďační za všetkých ľudí, ktorí s láskou a nádejou, vo viere budovali, stavali tento Boží dom. Ale nielen pre seba, oni to robili aj pre nás, pre ich potomkov, pre naše deti a naše vnúčatá. Ale vidíme, že byť vďační minulosti, nestačí. Žiť ňou je málo, aby to malo väčší význam pre budúcnosť. Význam pre budúcnosť má stavať duchovný dom sa našimi deťmi a vašimi vnúčatami.

A vy viete sami, tá práca táto úloha daná nám Bohom je omnoho ťažia ako postaviť kostol a vysvätiť ho.

Tento chrám bol postavený presne za jeden rok od októbra 1925 do októbra 1926.

Ale meniť kamenné srdce na srdce patriace Pánovi Ježišovi to netrvá rok, ale mnoho rokov, mnoho modlitieb, mnoho trpezlivosti, lásky, je to neustály zápas o ľudské srdce, zápas o živý kameň na Chrám živého Boha.

Rozhodnime sa pre túto stavbu a vytrvajme! Amen!