ECAV Ružomberok

Piesne: 192, 498, 632, 475, A - 57
Epištolický text: Filipským 3, 12-16

Kázňový text: 24 Či neviete, že tí, čo bežia na závodisku, bežia síce všetci, ale iba jeden cenu dostáva? Tak bežte, aby ste ju dosiahli! 25 A každý, kto závodí, zdržuje sa všetkého; oni preto, aby dostali porušiteľný veniec, my však neporušiteľný. 26 Preto ja tak bežím, nie ako na neisto; tak zápasím, nie akoby som vzduch rozrážal, 27 ale ukázňujem si telo a službe ho podrobujem, aby som sám nebol nehodný, keď iným kážem. (1. Kor 9, 24-27)

Milí bratia a sestry! Je za nami prvý týždeň 29. olympiády a už dnes vieme, že tohoročný Slovenský tím je tým najúspešnejším počas existencie novodobého Slovenska. Po týždni má na konte tri zlaté medajly. Diváci so zatajeným dychom sledujú výkony svojich favoritov.
Šport je disciplínou, ktorá dokáže nadchnúť a strhnúť mnohých.

Veľké nasadenie, túžba zvíťaziť, prekonávanie vlastných limitov je tým, čo dvíha zo sedadiel fanúšikov. Ale už aj staroveký človek sa vedel nadchnúť športom a preto Pavol používa práve obraz športovca-bežca, aby nám sprostredkoval dôležité pravdy pre náš kresťanský život a aby nás nadchol pre kresťanský beh.

Apoštol Pavel hovorí, že sa máme čo učiť aj od športovcov. Teda nie sme povolaní byť len divákmi, ale aj bežcami.

PRVÁ VEC o ktorej hovorí je CIEĽ. Niekto raz povedal, že kto si nestanoví cieľ, ten do cieľa ani nepríde. Všetci, ktorí bežia na závodisku, plávajú alebo veslujú medzi bránkami, sú tam z jediného dôvodu, aby zvíťazili, a podali dobrý výkon. Je možné, že na olympiádu ide niekto aj kvôli iným dôvodom – kvôli imidžu, alebo prestíži alebo si chce pozrieť olympijskú krajinu z blízka. Ale športovým cieľom je víťazstvo nad súpermi i nad sebou a svojimi limitmi.

Čo je cieľom nášho kresťanského života? Pavol to hovorí v liste Filipským v 3. kapitole: ... cieľ mám vždy pred očami a bežím za odmenou nebeského povolania Božieho v Kristu Ježiši. Naším cieľom je nebeská sláva, ktorú nám pripravil Ježiš Kristus.

Všimnime si, nie je tu napísané bežím „za odmenu“, ale“ za odmenou“. Tú odmenu si totiž nezaslúžim svojim behom ako to je bežne v športe. Táto odmena, ktorú nám Boh pripravil, sa nedá získať našim športovým alebo životným výkonom.

Je to odmena, ktorá je už dávno pripravená - vybojovaná jedným superšportovcom – Pánom Ježišom Kristom. Jeho výkon nikdy nebude prekonaný. Táto nebeská odmena je pripravená od čias Jeho obete až dodnes. To, čo je na nás, je po tú odmenu ísť. Mať ju pred očami a ísť pre ňu s nasadením. To je naša úloha.

Pavol hovorí aj o motivácii. Práve v motivácii je rozdiel medzi športovcami tohto sveta a tými nebeskými športovcami . Športovci bežia preto, aby získali medajlu - a ani peniaze, ktoré športovec takýmto spôsobom zarobí nie sú zanedbateľné . Náš cieľ a náš motív je však úplne iný. My bežíme, aby sme získali večnosť - večné spoločenstvo s Pánom, o ktorom povedal Pavel, že ani oko nevídalo, ani ucho…..čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú. Motiváciou je tento veľký Boží DAR. Boh nás nechce počas celoživotnému behu nechať mučiť v neistote, či si zaslúžime nebeskú odmenu, alebo odídeme naprázdno. Už dnes môžeme vedieť, že odmena nám patrí – Ježiš Kristus nám ju vybojoval. Ale bez toho, aby som pre ňu šiel a prijal ju, nemôžem ju získať. Potrebujeme bežať s Ježišom Kristom do cieľa.

Pozemskí športovci sú v skutočnosti v nevýhode, pretože hoci dajú do závodu všetko, napokon víťazom bude len jeden. Ježiš Kristus sa rozhodol o svoje víťazstvo sa podeliť. On už bežal svoj beh s vedomím, že sa chce rozdeliť o víťazstvo so všetkými nami, ktorí by sme nikdy v boji s hriechom a diablom nezvíťazili.

Samozrejme ísť týmto životom sa dá ísť aj tak, že človek vo svojej pýche odmietne bežať s Kristom do cieľa, pretože má vo svojom živote iné ciele. Týmto spôsobom Kristovo víťazstvo odmietne a zároveň stratí.

Teda IDE O VEĽA, hovorí Pavol, preto bežte s takým nasadením, ako ten, kto chce zvíťaziť. Keď sú pozemskí športovci schopní takých úžasných výkonov kvôli pozemským vavrínom, o čo s väčším nasadením by sme mali bežať svoj kresťanský beh my, keď vieme, že víťazstvo patrí aj nám.

Keď porovnáme účasť na športových podujatiach a na bohoslužobných stretnutiach, je to obrovský nepomer. Zvlášť viditeľný je rozdiel v zastúpení mužov, keď porovnáme športové podujatia a duchovné. Raz robili prieskum, v ktorom sa mužov pýtali, čo je dôvodom, prečo ich to neťahá do kostolov. Samozrejme tých dôvodom bolo viacej. Jeden z dôvodov bol – majú pocit, že tam o nič nejde, nikto v kostole od nich nič nečaká- žiadna dynamika... A skutočne niekedy sa to tak môže zdať.

Pavol však hovorí, že ide o veľa – nie o pozemské vavríny, ale o večnosť. Ako má vyzerať náš životný beh a naša príprava? Rozvrh dňa športovca vyzerá podľa toho, aký si stanovil cieľ. Ak má vysoký cieľ, je to poznať na počte jeho tréningov. Dobre si rozmyslí, či si počas prípravy na olympiádu vezme voľno. Športovec zvažuje, čo prospeje jeho cieľu a čo bude musieť vynechať a čoho zrieknuť. Za každým športovým výkonom, hoci trvá len 9 sekúnd je tvrdá práca a veľa odriekania.

Nemali by sme si aj my vedieť odriecť trochu nášho pohodlia v záujme nášho behu s Pánom Ježišom Kristom?

Život športovca vyzerá podľa stanoveného cieľa. Bratia a sestry, dokážu ľudia, ktorí pozorujú náš život zistiť, o čo nám v živote ide a aký máme cieľ. Niekedy asi veľmi ťažko by podľa toho, akým spôsobom žijeme, zistili, že sme bežci za nebeskou odmenou.

Pri pohľade na náš život a snaženie by malo byť jasné, aký je náš cieľ, o čo nám ide. Náš beh by nemal byť neistý.

Pavol to hovorí slovami: preto ja tak bežím nie na neisto, zápasím nie tak, ako by som len vzduch rozrážal , ale sústreďujem svoje úsilie jasným smerom. Pre Pavla to znamená podrobovať si telo jeho službe. Aby slúžilo Božím veciam. Aby mohol byť príkladom pre tých, ktorým káže.

Možno práve kvôli tomu, že cirkev je plná neistých, nevýrazných a bezcielnych kresťanov, majú mnohí pocit, že v živote kresťana vlastne o nič nejde, že kresťanský život je len súbor rituálov a zvykov.

Mnohokrát preto, že sme vlažní a nevýrazní bežci a nasledovníci Ježiša Krista, mnohí tí, ktorí počujú pozvanie povedia: „to čo vidím v živote kresťanov nie je veľmi príťažlivé“. A tak nevidia dôvod byť súčasťou toho behu, ktorý končí vo večnosti s Kristom.

Beh viery to je zápas za svoje posvätenie, je to zápas o zmenu charakteru. To znamená nechať, aby Pán Boh mohol v mojom živote a na mne pôsobiť svojim slovom a Duchom Svätým, aby ma mohol meniť.

Nebuďme len divákmi, ktorí pozorujú ako bežia iní a nebuďme ani tými, ktorí si raz za deň alebo len v nedeľu oblečú dres bežca tým, že otvorí Spevník alebo Bibliu. Buďme Kristovými bežcami, ktorí usilovne trénujú a na sebe pracujú, pretože náš cieľ je veľkolepý.

Amen!