ECAV Ružomberok

Text: Gal 5, 1. 16-25
Piesne: 346, 459, 545, 227, A-53

Milí bratia a sestry v Kristu!

Máte radi konflikty? Určite nie, radšej sa vyhýbame konfliktom. Vždy to však nejde, ak chceme patriť Bohu. Tento dnešný odsek nám hovorí, že ako kresťania sa jednému konfliktu určite nevyhneme. A tento konflikt bude trvať po celý náš život, ak chceme byť kresťanmi. Môžeme ho nazvať kresťanským konfliktom. V tomto konflikte sú súpermi: telo a duch, „lebo telo žiada proti duchu a duch proti telu“. Duch nám chce darovať slobodu a telo nás chce zotročiť.

Keď hovorí Pavol o tele, nemyslí tým našu telesnú schránku, ale našu prirodzenosť, náš padlý stav. A duchom rozumie Ducha Svätého, ktorý nás obnovuje a obživuje, dáva nám novú prirodzenosť. Jednoduchšie môžeme povedať, že telo je to, čím sme vo svojej prirodzenosti. Duch je to, čím sa stávame narodením z Ducha Božieho. A tieto dve stránky sú v protiklade.

V našom vnútri prebieha občianska vojna. Telo aj duch nám zostáva, kým žijeme na tejto zemi a zápas medzi nimi je zápas na život a na smrť. Je tvrdý a vytrvalý. Tento konflikt je špecifický pre kresťanov. Aj neveriaci ľudia prežívajú mravné konflikty, keď sa rozhodujú, čo je správne, čo by mali robiť, ale u kresťanov je to vyhrotené.

Naša stará prirodzenosť, naše túžby sú skryté. Nikto z ľudí do nás nevidí, po čom túžime, čo je skryté v nás. Ale Pavol hovorí, že je tu niečo, čo je zjavné, čo je vidieť, čo ukazuje na to, čo je vo vnútri. „Zjavné sú skutky tela“. A Pavol vymenúva zoznam skutkov tela. Nie je to vyčerpaný zoznam, lebo Pavol vraví: ...a im podobné…

Ale tie, ktoré uvádza môžeme zaradiť do štyroch oblastí: 1/sexualita, 2/duchovný život, 3/vzťahy a 4/závislosti.

1/ cudzoložstvo, smilstvo, nečistota, zmyselnosť.
Tieto slová ukazujú na všetky sexuálne priestupky, či už verejné alebo súkromné, či medzi zosobášenými, alebo slobodnými.
2/ oblasť duch. života: Modloslužba a čarodejníctvo.
Je taktiež skutkom tela. Je to urážanie Pána Boha, keď nevzývame jediného Boha…Keď sa človek uchýli k liečiteľom, veštcom, je to preto, že si chce bez Boha splniť svoje túžby po šťastí, zdraví…
3/ nepriateľstvá, svár, nenávisť, hnev, zvady, rozbroje, roztržky, závisti, vraždy – vzťahy
Pavol uvádza osem príkladov porušenia vzťahov, kvôli nášmu sebectvu, našim túžbam.
4/ opilstvá, hodovania – závislosti, dnes by sme mohli vymenovať množstvo ďalších cez televízor, mobily, hracie automaty, drogy

Pri čítaní tohto zoznamu sa od toho možno dištancujeme, ako by sme s tým nemali nič spoločné. To sa mňa netýka, to je o tom druhom… povieme si.

Ale väčšina z tých vecí sa nachádza buď vo väčšom alebo menšom meradle v živote každého z nás. Pretože sa nenecháme viesť Duchom. Pavol varuje tých, ktorí činia takéto veci: nebudú dedičmi Božieho kráľovstva. Pretože ich skutky dokazujú, že nepatria Kristovi.

Pavol ukazuje opačnú alternatívu voči týmto skutkom tela a to je ovocie Ducha.
1/ Láska radosť pokoj – týka sa nášho postoja k Bohu, duchovného života
2/ Zhovievavosť nežnosť, dobrotivosť – týkajú sa vzťahov…
3/ Vernosť, krotkosť, zdržanlivosť – sexualita a závislosti, postoj svojho tela k druhým.

Je nám jasné, keď porovnávame tieto dva protiklady, že telo a duch sú v neustálom konflikte. Medzi týmito je nekonečný zápas.

Vo svojom vnútri ako Božie deti súhlasíme s Božím zákonom, sme hladní po Bohu a po dobru, chceme konať dobro. Ale musíme dodať, že aj pri tejto dobrej túžbe niekedy nedokážeme urobiť to, čo chceme. Lebo prebývajú v nás hriešne túžby a tie žiadajú proti duchu.

Toto je ten konflikt, ktorý kresťan len so svojou silou nemôže vyhrať, vyriešiť. Otázka je: Je to všetko, čo môžeme k tomuto, povedať? Je to všetko, čo môže kresťanstvo ponúknuť? – prežívanie neustálych porážok? NIE!

Čo teda musíme urobiť, aby sme ovládali žiadosti tela a prinášali ovocie ducha? Pavol nám priateľsky radí: ukrižovať telo a chodiť duchom. 24.v…. O kresťanoch je tu povedané, že si ukrižovali svoje telo… Čo to znamená? Pavol si požičiava obraz ukrižovania od samotného Pána Ježiša., len s tým rozdielom, že my sme tí, ktorí musíme svoje zlé túžby pribiť na kríž.

Ako Kristovi nasledovníci máme niesť na popravisko svoj kríž. Nielenže musíme vziať svoj kríž a vykročiť, ale obrazne povedané: svoje JA pribiť na tento kríž. Toto je Pavlov živý obraz pokánia a obrátenia sa chrbtom k starému životu, plnému sebectva a hriechu. Osudom nášho sebectva a hriechu má byť ukrižovanie.

Ukrižovanie bolo neľútostné. Bolo určené zločincom. Aj naše sebectvo a hriech by sme mali neľútostne pribiť na kríž, lebo si nezaslúžia lepší údel, než ukrižovanie. Ukrižovanie bolo bolestivé. Aj pre nás je takýto vnútorný boj bolestivý, hriešne veci sú mnohokrát príjemné.

Ale zavrhnutie zlej prirodzenosti má byť rozhodné – zabiť. Vojaci strážili na popravisku obeť. Ich povinnosťou bolo zabrániť, aby z kríža niekto sňal odsúdeného. Strážme telo a žiadosti. Ak sme činili pokánie z hriechov, nechali sme to zlé ukrižovať, tak by to malo zostať.

V tom nám môže pomôcť len Duch Svätý. On je ten prvý, ktorý vyvíja iniciatívu, keď v nás formuje dobré žiadosti, keď nám ukazuje , čo je pravdivé a správne. Bolo by však veľkým omylom myslieť si, že stačí zostať pasívny a Duch všetko urobí za nás. Chodiť duchom je - vedome ísť cestou, ktorú nám ukazuje Boh a riadiť sa tým, o čom vieme, že je správne.

Toto víťazstvo je v dosahu každého kresťana, ktorý ukrižoval svoje telo a žije už duchom, deň za dňom. Amen