Kázne v roku 2008

Piesne: 165, 175, 633, 273, A 42
Rim 8, 20 – 26

Dnes, milí bratia  a sestry,  oslavujeme narodeniny kresťanskej cirkvi, ktorá sa  zrodila  v Jeruzaleme. Ak vychádzame z roku 33, keď sa to udialo, dnes sú to 1975-te narodeniny Kristovej cirkvi.

V cirkvi  sa v priebehu jej dejín často stávalo, že kým teológovia do najmenších detailov rozoberali udalosti zoslania Ducha Svätého, viedli vieroučné dišputy a spory, uniklo im, že ten istý dar im ponúka Boh v ich čase. Verím, že sa nám toto dnes nestane, že nám neunikne to osobné stretnutie s našim Pánom v Duchu Svätom. O Duchu Svätom sa dá dlho a zaujímavo rozprávať. Boh nám však nedal na to Ducha Svätého. Ale  aby naplnil naše vnútro, aby tak zapálil v našom srdci oheň viery.

S poznávaním Ducha Svätého je to ako so žiarovkou. Mohli by sme ju po tme celé hodiny a hodiny študovať  a neprinieslo by to pre nás veľký osoh. Mohli by sme  rozmýšľať o tom, ako svieti, aké svetlo vydáva. A pritom ju stačí  našraubovať do objímky,  žiarovka začne svietiť a my môžeme zrazu lepšie vidieť.   

Dar Ducha je akoby nám Boh daroval žiarovku. My však musíme urobiť tú  jednu dôležitú vec – našraubovať ju – dovoliť Duchu Svätému, aby prišiel do nášho vnútra. Vtedy sa v našom živote rozsvieti a my môžeme mnohé Božie veci lepšie pochopiť.

V dnešnom texte je reč o tom, že celé stvorenstvo  vzdychá a stená ako v pôrodných bolestiach. Môžeme sa spýtať: Po čom túži? Kvôli čomu vzdychá?

Po novom živote. Pôrodné bolesti sú prirodzeným znakom nového života. Znakom toho, že by mal nasledovať pôrod. Dnes popri sviatku cirkvi je aj občiansky sviatok – Deň matiek. A ja som rozmýšľal: dajú sa v nedeľu spojiť tieto dva sviatky? Majú Deň matiek a sviatok Ducha Svätého niečo spoločné? Ak  však poznáte 3. kapitolu evanjelia Jána, tak už pravdepodobne viete na čo myslím, čo je tým spoločným menovateľom pre matky a Ducha Svätého. Je to zrodenie nového života – pôrod. PJ vznik duchovného života prirovnal k narodeniu alebo pôrodu.

Dnes máme medzi sebou asi 180 matiek, mladších aj starých mám. Milé mamičky, my vám dnes chceme vyjadriť vďaku aj obdiv zato, že sa priamo podieľate na Božom koncepte – na zrode ľudí na tento svet. Boh neobchádza tento koncept ani vtedy, keď posiela svojho Syna tomuto svetu. Ježiš sa narodil obyčajnej pozemskej mame, ktorá milovala Boha.  Boh daroval tomuto svetu mamy, aby sa mohol na tejto zemi ozvať detský smiech aj plač, aby mohol vznikať nový život.

A vieme, že súčasťou nového života je aj bolesť, ktorú každá matka musí podstúpiť.  A nemyslím len na pôrodné bolesti, ale aj na bolesť srdca, keď syn alebo dcéra svojim životom a  konaním zarmucuje a zraňuje srdce matky. 

Milé naše deti, chcem sa vás spýtať jednu otázku: Stalo sa vám už, že ste neposlúchli svoju mamu? Možno ste ju v niečom oklamali, alebo ste jej odpovedali nie pekným spôsob ... (reakcia detí) A potom, keď ste jej niečo takéto vyviedli, určite sa vaša mama rozhodla, že vám za to týždeň nebude variť, alebo prať,  alebo vás 3 dni neobjíme, však? (reakcia detí... samozrejme že nie!) Mamine srdce je zvláštne v tom, že aj napriek zraneniam je pripravené svoje dieťa – toho spôsobovateľa bolesti–vždy prijať. A viete, prečo je tomu tak? Pretože sa to materinské srdce podobá Božiemu srdcu. Boh ho tak stvoril, že mu dal pečať svojej lásky. Preto ak si nevieme predstaviť Božiu lásku, môžeme mať pred sebou  lásku svojej mamy. Drahé mamičky, za synov, manželov aj otcov chcem povedať, že sme Bohu vďační, že vás máme. Ste Božím darom pre nás.
   
Boh nám však posiela aj dar Ducha Svätého, aby sme mohli absolvovať duchovný pôrod. Aby sa v našom živote mohlo narodiť niečo nové. Možno si poviete, aké čudné prirovnanie. Nie je z mojej hlavy, použil ho sám  Pán Ježiš Kristus.

On raz povedal Nikodémovi: Musíš sa znovu narodiť – prežiť znovuzrodenie z Ducha. Inými slovami – potrebuje zažiť duchovný pôrod. Nikodém – inak múdry a vzdelaný muž, keď toto počul, pokrútil s hlavou a povedal: ako sa také niečo môže stať.  To bola tá najsprávnejšia otázka, akú mohol dať . Bratia a sestry, verím, že my poznáme na ňu odpoveď.

Aby sa duchovný zrod mohol v našom živote uskutočniť, musel sa najskôr narodiť na svet Boží Syn. Bez Neho, bez Boha medzi nami, by nebolo možné, aby sa niečo nové v tomto svete zrodilo.  Boh prichádza ako človek, aby zomrel  a teda bol potrestaný za naše hriechy, aby nám mohli byť odpustené a my sme sa mohli z nich vymaniť. To bol PRVÝ predpoklad.  
 
Boh však robí ešte jednu dôležitú vec. On sám ako ten dobrý lekár prichádza k nám v Duchu Svätom, aby uskutočnil duchovný pôrod. Duch svätý  vyvoláva túžbu po zmene, po novom živote, po spoločenstve s Ježišom Kristom. Duch Svätý vyvoláva pôrodné bolesti. Duch Svätý potom ako lekár pomáha, aby sa v našom srdci zrodil nový život.

Tento duchovný pôrod, ktorý pôsobí Duch Svätý sa však od bežného pôrodu v jednej dôležitej veci líši. Pri bežnom pôrode nemá dieťa na výber, ale tu áno. O to je to  ťažšie.
Predstavme si, ako by to vyzeralo, keby sa mohlo bábätko rozhodnúť, či dať prednosť v teple a bezpečí matky, alebo sa narodí na svet. Možno by si nejedno myslelo, že byť v lone svojej matky, znamená je byť navždy v bezpečí. A práve v tom by sa zmýlilo. Pokiaľ by tam zostalo, zomrelo by.

Keďže duchovný zrod z Ducha Svätého je vecou nášho slobodného rozhodnutia, mnoho ľudí dnes duchovne zomierajú, pretože si vybrali život v teplúčku svojho starého života, zvolili si „ bezpečie zabehaných koľají a hriechov.

Ako je to s nami, bratia a sestry? Dovolili sme Duchu Svätému, aby uskutočnil naše znovuzrodenie, a tak zvíťazilo v našom srdci svetlo Kristovo? Alebo sa Božiemu Duchu bránime, sedíme si v teplúčku svojich návykov a hriechov. Možno preto, že  sa bojíme nového života a všetkého, čo život s Bohom obnáša?
 
Tak ako na Letnice  Boh prostredníctvom Petra prehovoril k ľuďom a v ich životoch sa udial duchovný zrod, aj ten dnešný deň je novou príležitosťou k novému životu. Lekár k pôrodu  sa dostavil. Iba od nás závisí, ako  to v našom živote dopadne.  Amen!