ECAV Ružomberok

Piesne: 345, 315, 203, 636, A 62
Kázňový text: Mt. 5, 13-16.

V známej rozprávke „Soľ nad zlato“ prichádza v závere poučenie - soľ je vzácnejšia ako zlato. Pán Ježiš nám hovorí VY STE soľ zeme. Nehovorí: mali by ste, alebo bolo by dobré, aby ste boli soľou, ale vy ste. Keď dnes tieto slová z Ježišových úst počúvame, myslím si, že naše kresťanské povedomie a sebavedomie určite rastie. Nie vždy ich však ako kresťania aj správne chápeme. Byť soľou nie je príjemná vec. V Biblii sa nachádza iba jeden človek, ktorý mohol o sebe s istotou povedať: “Ja som soľ!” Bola to Lótova manželka, ktorá sa zmenila na soľný stĺp, keď utekala z horiacej Sodomy a Gomory. Otočila sa, pretože jej bolo ľúto za spôsobom života, ktorý Boh práve súdil a stala sa 100%-nou soľou. A nezdá za, že by sa niekto z toho tešil.

Byť soľou je dosť zúfalá vec. Nič na svete nie je také zbytočné, také nejedlé, ako sama soľ. Kto môže jesť soľ samotnú? Dokonca ani v čase hladu ju nikto neje. Ani ľuďom na morskej lodi nepomôže voda, ktorá je nasýtená soľou. Ak by ste jedli alebo pili soľ v týchto kritických situáciách, celú vec by ste urobili iba horšou. Soľ sama osebe nie je dobrá. Soľ mení pôdu na sterilnú. Zabíja život. Dokonca škodí aj našim obličkám.

Soľ sa stane užitočnou len vtedy, keď sa používa tak, ako to naznačuje v dnešnom evanjeliu Ježiš: Keď je zmiešaná s inými vecami. My sme teda nie soľ na jednej hŕbe, ale soľ zeme. To znamená: mali by sme byť zmiešaní so zemou, t.j. zmiešaní so skutočnosťou okolo nás.

Ak ako kresťania hrdo hovoríme: “My sme soľ zeme,” mali by sme byť pripravení na to, že budeme hodení do hrnca ľudských záležitostí. Nemôžeme zostať stáť kdesi mimo hrnca. Musíme byť pripravení na vstup do tohto hrnca, na to, že budeme zmiešaní s inými vecami, ktoré sa v hrnci nachádzajú. Že sa tam budeme s týmito vecami variť a dusiť, že sa prakticky v celom tomto procese stratíme a nebudeme viditeľní. Ale čo je najdôležitejšie, že celé to jedlo v konečnom dôsledku urobíme chutným a jedlým.

Kresťania, ktorí sú soľou zeme, by mali byť v prvom rade darcami chuti, ochucovateľmi skutočností, ktorými sa zaoberajú ľudia v tomto svete, v tomto živote, v našom okolí, v Ružomberku, v tejto krajine.

Ak soľ nie je zmiešavaná s ničím iným, je príliš slaná a neznesiteľná. Správna miera soli však dodáva chuť aj nechutným veciam. Taliani majú jedno príslovie ohľadom ochucovania šalátov. Používajú na to tri komponenty: olej, ocot a soľ. A majú k tomu aj takýto komentár: „Olej daj liať márnotratníkovi. Ocot lakomcovi. No soľ daj sypať filozofovi!“ Z toho vidno, že odhadnúť množstvo soli je najťažšie. Na to treba vedieť rozmýšľať a mať Božiu múdrosť. Inak je ohrozená chuť. Medzi mládežou sa veľa krát polemizuje o tom, čo ako kresťania môžeme a čo už nie. Kde sú pre kresťana hranice? Je napríklad užitočné budovať vzťahy s neveriacimi priateľmi? Chodiť s nimi na miesta, na ktoré chodia oni? Ak vás pozvú do baru, čajovne alebo na chatu, ísť, či neísť.

Možno vás to na tieto miesta veľmi neťahá. Ale nemali by sme to urobiť kvôli nim? Podľa zásad „soli zeme“, treba ísť. A treba s nimi splynúť. Netreba sa s nimi dostať do kontroverzie pri každom ich nesprávnom použití slova. Viac urobíme, ak sa my sami budeme správať podľa zdravých a pevných zásad. Ak vaša reč bude slušná, ak vaše priateľstvo bude úprimné, potom si buďte istí, že budete pre ich život soľou, ktorá ich životu daruje chuť. Ľudí nemožno škatuľkovať a súdiť za každý ich čin. Iní vyšli možno z prostredia, ktoré nebolo kresťanské alebo také zásadové ako naše. Prečo to nezobrať do úvahy?

My sme dnes soľou zeme, ktorá je zhromaždená na jednom mieste/v kostole/ vo veľkom množstve. Tento stav je dôležitý, ale nie cieľový. Potrebujeme sa stretnúť, aby sme získali silu dať počas všedných dní príjemnú chuť tam, kde žijeme, pracujeme, študujeme, na miestach, kde sme často ako kresťania osamotení. A práve vo chvíľach, keď sme zmiešaní so svetom, vtedy ako kresťania vydávajme úsilie ochutiť to, čo je niekedy nechutné. Kresťanstvo môže ovplyvniť tento svet a spoločnosť najmä vo všedný deň, keď sme ako to zrnko soli zmiešaní s vecami tohto sveta. Bratia a sestry buďme soľou, avšak nie oddelenou a nahromadenou na jednom mieste. Buďme príjemnou chuťou pre tento svet. Ak budeme robiť a žiť, ako chcel Ježiš, potom sa staneme pre iných útechou, spásou a nádejou. Amen!

David Bázlik – podľa viacerých prameňov