ECAV Ružomberok

Kázňový text: 1. Tes 1, 6-8

Včera bol v Pribyline seniorálny konvent LOS, na ktorom si vždy vypočujeme v seniorskej správe zhodnotenie duchovného života zborov seniorátu. Úvod seniorskej správy nebol veľmi optimistický – sestra seniorka prečítala zopár štatistických čísel.

Napr. o tom, že tento seniorát stratil za posledných 50 rokov 10 000 členov, a čo sa týka rastu cirkvi, sme spomedzi ostatných cirkví na poslednom mieste. Mne osobne sa to nepočúvalo veľmi dobre a nedokázal som sa utešiť ani pripomenutím pravdy, že nie je dôležitá kvantita, ale kvalita. Tieto čísla naozaj z časti vyjadrujú realitu, že niekde uprostred života cirkvi robíme chybu a zabúdame na niečo kľúčové.

Tieto prečítané slová apoštola Pavla sú takmer opakom našej seniorskej kňazskej správy – sú naopak veľkým povzbudením. Sú svedectvom o tom, že misia, rast cikvi môže fungovať veľmi prirodzene. Rast a život cirkvi nie je až tak závislý od originálnych foriem a spôsobov ani od politických a ekonomických okolností. Platí však to, že len život rodí ďalší život - to je zákonitosť biologická aj duchovná. V Tesalonikách žili duchovným životom a plodili nový život. A to tak, že:

1.Stali sa napodobňovateľmi apoštolov a tým aj Pána Ježiša Krista
2.Tým sa aj oni sami stali vzorom(typom) pre iných
3.Ich viera takýmto spôsobom prenikla do ostatných končín, takže apoštoli nemuseli tak veľa kázať a svedčiť. Život kresťanov bol veľavravným svedectvom pre neveriacich.

Nie vždy potrebujeme v dnešnom svete, ktorý nazývame postmoderný, vymyslieť novú relevantnú formu zvestovania evanjelia – dokonca niekedy netreba ani hovoriť – to sa nám farárom až zle počúva. Či bude cirkev rásť nie závislé až tak veľmi od toho, čo dnes na kazateľni poviem, ale od toho ako budeme my všetci už zajtra žiť svoj kresťanský život.

Je užitočné hľadať nové formy, organizovať podujatia, ktoré môžu ľudí zastaviť a priviesť bližšie k Bohu a do cirkvi, ale určite robme najskôr to, čo veriaci v Tesalonikách. Žime pravdivo a dôsledne náš kresťanský život. Prinesie to ovocie.

My sa mnohokrát tak húževnato snažíme pritiahnuť hľadajúcich a vzdialených novými formami do kostola. A keď ich tam dostaneme, často nám nezostane dosť energie k tomu, aby sme im dali to, čo potrebujú a hľadajú. Príklad kresťanského života, ktorý je tou dobrou alternatívou pre život. A oni potom mnohokrát sklamaní odchádzajú. To, čo ľudí priťahuje je duchovný život v praxi, pozitívny vzor pre život.

Keď Pavol hovorí o tom, že kresťania v Tesalonikách sa stali VZOROM, použil v gréčtine slovo – Typos, ktorý znamená predlohu alebo odliatok. Kresťania sa stali predlohou pre ostatných.
V automobilovom priemysle poznáme slovo prototyp. Je to model, ktorý je prvým – je originálom. Keď tento prototyp konštruktéri a výrobcovia vyskúšajú a zapáči sa im, rozhodnú sa pre sériovú výrobu.

Nechcem tým povedať, že našim cieľom je vyrábať sériových kresťanov, ale to, že AK náš životný príklad – ak naša alternatíva pre život nebude zaujímavá, nebudú ju iní nasledovať. A hoci dotiahneme ľudí do kostolov, zhromaždení a mládeží, oni sa postupne stratia.

Bolo to pred niekoľkými storočiami, keď sa kráľ Edward I. rozhodol, že všetko zlato a striebro v jeho krajine musí byť pred tým, než bude ponúknuté na predaj, preverené a schválené skúsenými majstrami. A tak všetci remeselníci, ktorí spracúvali drahé kovy boli povinný priniesť svoj tovar na určené miesto, kde boli výrobky preverené.

Ak tovar pri preskúmaní obstál, mohol byť ďalej predávaný. Takýto tovar dostal zvláštnu pečať, ktorá potvrdzovala dobrú kvalitu tovaru. Túto pečať nazvali puncom. Zlaté výrobky ho majú dodnes.

Pomocou puncu sa dá veľmi ľahko rozlíšiť kvalitné zlato od nekvalitného. Nielen zlato je opatrené puncom aj kresťania majú a mali by mať punc. Čo je tým puncom? Je to kresťanský život, ovocie Ducha. Čítame si o ňom v liste Gal 5,22. Nie je to krása chvál, ani krásny kostol a v ňom zaujímavý program, ale autentický kresťanský život, ktorý môže byť tou pozitívnou alternatívou pre život.

Tak ako je v predaji stále množstvo nekvalitného zlata bez puncu, podobne je množstvo ľudí, ktorí sa síce nazývajú kresťanmi , ale punc – značka kvality im chýba. Pavol o tomto type kresťanov hovorí takto: budú sa síce tváriť pobožne, ale silu pobožnosti budú svojimi skutkami popierať. (2.Tim 3,5). To je dôvod, preto často nefunguje to, o čom čítame v liste Tesalonickým. Preto tak často konštatujeme v našich správach a štatistikách úbytok a minimálny rast.

Rozmýšľajme, ako je to s nami, kde by nás v tejto chvíli zaradil ten nebeský majster? Dnes je medzi nami a pred Ním nie je nič skryté. On je ten, ktorý skúma kvalitu?

Vložme sa dnes v pokání do Jeho rúk. On dokáže urobiť s našimi životmi urobiť to, čo my nikdy nedokážeme. Duch Svätý koná dielo v nás – On nás nahreje a tak môžeme byť Bohom formovaní. Duch Svätý nám potom vtláča ten punc kresťanského života. Dajme Bohu možnosť, aby toto dielo v nás konal, aby sme neboli tým nekvalitným zlatom, alebo dokonca falzifikátom kresťana. Ale tým kvalitným kovom - prototypom a dobrým vzorom, skrze ktorý budú mnohí pritiahnutí do blízkosti Pána Ježiša Krista. Amen!

David Bázlik