Kázne v roku 2008
|
Úvod História Kázne v r. 2009 Kázne v r. 2008 Kázne v r. 2007 Kázne v r. 2006 Kázne v r. 2005 Kronika 2009 Kronika 2008 CD spevokolu Zborový občasník Cirkev a ekuména Kresťanský život Modlitby Konfirmácia Recenzie Stručne Vierouč. minimum Oznamy Knižnica Odkazy na weby English Deutsch Evanjelický augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku A. Bernoláka 11 Ružomberok PSČ: 034 01 044/432 21 98 ruzomberok@ecav.sk |
24.2.2008 - 3. nedeľa pôstna 3. pôstna nedeľa 2008
Piesne: 374, 83, 91, A - 30 Ján 1, 35-42; Pred niekoľkými rokmi sa konalo zasadanie Ekumenickej rady cirkví kdesi v Latinskej Amerike. Medzi tými, ktorí mali prejavy bol aj istý teológ teológie oslobodenia pochádzajúci z USA. Jeho reč bola veľmi pôsobivá a presvedčivá. Hovoril o útlaku a o oslobodení, o sociálnej spravodlivosti a o iných formách spravodlivosti. Jeho reč bola postavená na myšlienkach ako „Boh je na strane chudobných". Keď skončil a prišiel čas na otázky, istý poslucháč sa ho spýtal: „Počul som, že ste veľmi bohatým človekom, že vlastníte štyri domy, každý na jedno ročné obdobie a každý sa nachádza na inom mieste USA. Musím povedať, že ste hovorili prekrásne, lenže čo na to váš život, čo na to pomery vo vašom vlastnom dome? Na ktorej strane vlastne ste?" Jeho život doma nepresvedčil jeho poslucháčov o tom, že s tým, čo hovorí, sa osobne aj stotožňuje. Bratia a sestry, počuli sme o prvých dvoch apoštoloch Pána Ježiša, o Jánovi a Ondrejovi. Títo dvaja sa zahľadeli na Ježiša, potom, ako Ho svojimi slovami charakterizoval Ján Krstiteľ A rozhodli sa ísť za Ním. Vykročili a akoby tajne a nenápadne sa za Ním uberali. Možno v mysliach im blúdila otázka: „Čo je zač? Ako spoznáme, čo je v Ňom? Máme sa Ho na to spýtať? Máme Ho požiadať o to, aby nám vysvetlil svoje učenie?" Keď sa Ježiš konečne obzrel a zazrel ich, nič z toho Mu nepredložili. Ich požiadavka bola na prvý pohľad nie veľmi nápaditá, ale v podstate rozumná: „Učiteľ, kde bývaš!" Chceli poznať miesto kde žije, ľudí, s ktorými žije, vzťahy, aké s týmito ľuďmi má, chceli poznať hodnoty a priority, ktoré Ježiš mal. A toto všetko sa dalo spoznať len na mieste, kde býval. Keď prišli do jeho domu, zostali tam s Ním, uprostred Jeho domácnosti jeden celý deň. Pozorovali a všímali si Ho, a snažili sa vytušiť kým je. Tento čas s Ním spôsobil, že oni uverili! Uverili, že je Mesiáš. Ondrej s nadšením hovorí svojmu bratovi Petrovi: „Našli sme Mesiáša"! Ježiš si získaval ľudí mnohorakými spôsobmi. Väčšinou na nich zapôsobil kázňami a zázrakmi. Ale tí najbližší a najvernejší mali tú česť dostať sa do Jeho „domu", alebo lepšie povedané tam, kde býva. Možno nemal fyzický dom. Možno mal na začiatku nejaké permanentné miesto na bývanie, no neskôr odišiel aj z neho. Na tom však nezáleží. To slovo „dom" je symbolom súkromia, jeho verejnosti neznámej stránky. A na mnohých zapôsobil definitívne práve touto stránkou. Neboli to zázraky, ktoré jeho učeníkov presvedčili, ale čas, ktorý strávili s Ním. Neuspokojili sa s tým, čo im Ján Krstiteľ o Ňom povedal – rozhodli sa Ho spoznať a to tak, že strávili s Ním čas. Bratia a sestry, neuspokojme sa len z nedeľnou kázňou – spravme rozhodnutie byť s Ježišom Kristom každý deň. Dovoľme, aby k nám každý deň hovoril v svojom slove a rozprávajme s Ním v modlitbách – a to nielen v pôste. To je spôsob, ako Ho môžeme lepšie spoznať. Isté čínske príslovie hovorí: „Nie škrek, ale let divej kačky vedie kŕdeľ k tomu, aby letel za ňou a nasledoval ju." V minulosti to vždy tak bolo, že žiaci sa pripravovali na kariéru v škole učiteľov, s ktorými žili a ktorých pozorovali. Žiaci si tak mali možnosť overiť, či ich učiteľ je len prázdnym zvoncom, či len predstiera a hrá, alebo či naozaj verí tomu, o čom hovorí. Mali možnosť dostať sa nielen do obývacej izby svojho učiteľa, ale aj do jeho špajze. A na týchto súkromných a tajných miestach mali možnosť overiť si, s kým, s akým človekom to vlastne majú do činenia. Metóda Jánova a Ondrejova platí a je populárna aj dnes. Ľudia sa vždy zaujímali o súkromný život ľudí, ktorí ovplyvňovali ich život. Nielen politikov, umelcov, ale aj biskupov, kňazov a učiteľov, a vlastne všetkých, ktorí mali na nich istý vplyv. Preto sa bulvárne časopisy stále tak dobre predávajú. Dávajú ľuďom možnosť, nahliadnuť do súkromia známych ľudí – aj keď nie vždy sú tie informácie pravdivé. Chceme vidieť súkromie toho človeka, ktorý si robí nárok nás ovplyvniť, či zmeniť dokonca kurz nášho života. Chceme vedieť, kde býva. Ako vyzerá jeho domov, jeho vzťahy, jeho poriadok, jeho priateľstvá a hodnoty. Keď sa nám to podarí, možno odídeme s presvedčením: „Tento človek má niečo do seba." Alebo snáď naopak: „Tento človek je atrapa." Test súkromia a domova je však testom aj nášho života pre iných. Vo svojom okolí máme ľudí, ktorí zase nás testujú a pozorujú. My sami sa často snažíme pôsobiť na iných: rečnením, ponúkaním riešení a nových vízií. Lenže keď sa pozrieme do vlastného domu, či na vlastný dvor, zistíme že v ňom nemáme poriadok. Máme rozhádzané vzťahy so súrodencami, s rodičmi, so spolubývajúcimi, s bratmi a sestrami a nakoniec možno aj s Bohom. Na našich najbližších, na vzťahoch s nimi, si ľudia najlepšie overia, čo sme zač. Napríklad keď si dievča chce overiť, akým človekom je ten jej mládenec, za ktorého sa zamýšľa vydať, urobí dobre, keď ho pozoruje, ako sa správa k svojej matke, k svojim súrodencom a najbližším. Je presne taký ako ho vidí v jeho domácnosti, medzi svojimi! A pravdepodobne taký bude aj v budúcnosti, keď bude jej manželom, keď už nebude toľko hrať. Platí to samozrejme aj naopak. Nechcel by som nikoho z nás priviesť svojimi slovami k nedôvere a k depresii. Chcel by som iba poukázať na to, že všetko to začína doma. Všetci máme svoje resty. Každý z nás má čo naprávať „vo svojom dome". Nikto z nás nie je ideálny. No pravidlo predsa zostáva: až keď sa začneš meniť doma, až potom si sa naozaj začal meniť. Boli sme počas prázdnin s dorastom na tábore, kde sme zažili výbornú atmosféru. Vždy odchádzame v niečom zmenení. Padnú tam možno aj určité osobné rozhodnutia. Ale Boh chce, aby sme ich pretavili do praxe doma, aby zmenili náš každodenný život. TO DNEŠNÉ SLOVO je NÁVODOM - byť viac so svojim Pánom vo svojom súkromí. Nechajme sa Ním pozvať. To slovo, ktoré zaznelo Ondrejovi a Jánovi. Poďte a uvidíte! Byť s Ním – to je spôsob, ako meniť aj svoje súkromie. A potom, ak chceme niekoho duchovne ovplyvniť alebo viesť, alebo poučiť, opýtajme sa sami seba: Dokázali by sme ľudí ovplyvniť aj svojim životom, ktorý žijeme v súkromí, alebo na to používame len slová? MODLITBA: Pane Ježiši, daj, aby som sa snažil poznávať Ťa stále lepšie a lepšie. Nielen tým, že budem o Tebe počúvať, ale aj tým, že budem prijímať Tvoje pozvanie byť s Tebou a potom Ťa budem napodobňovať. Pomôž nám, aby sme mohli aj svojim životom ovplyvniť tých, ktorých chceme priviesť k Tebe. Aby sme boli schopný povedať to, čo povedal tvoj učeník Pavol: „Napodobňujte ma, ako aj ja napodobňujem Krista!". Amen. |
Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku - Ružomberok |