ECAV Ružomberok

Piesne: 86, 103, 92, A 26
Kázňový text: Mt 27, 3-7

Milí bratia a milé sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi!

Máme tu pred sebou Judáša – symbol zrady a neúprimnosti. Nie je tu ako nepriateľ, ktorým by sme mohli opovrhovať. Je tu pred nami kôpka ľútosti a zúfalstva. Judáš potom, ako videl zajatie Pána Ježiša, tak mu to celé došlo, uvedomil si, čo urobil. Prichádza k veľkňazom, za ktorými on prišiel ako prvý… a hovorí Zhrešil som zradiac krv nevinnú. Keď Judáš povedal takúto vetu ľútosti, nebol ďaleko od odpustenia. Len urobil chybu v tom, že išiel na nesprávne miesto. Tam, kde mu boli povedané slová tvrdé, slová odpisu: „To je tvoja vec…“ A on plný zúfalstva, neuniesol svoju vinu – šiel a obesil sa.

Ako je to možné, že človek zájde až tak ďaleko, do takého hlbokého zúfalstva. Máme tu pred sebou vzorový, ukážkový model ako diabol ničí človeka…

Poďme ešte na chvíľu na začiatok. Keď Judáš začal nasledovať Pána Ježiša, bol podobný ako ostatní. Mal svoje plány, svoju víziu, v ktorej Ježiš zachraňuje židovský národ spod područia rímskej ríše. Mal ctižiadosť a keď sa jeho túžby začali rúcať, keď videl toho, ktorý mal byť novým kráľom Izraela ako s pokorou prijíma Otcovu cestu Golgoty, Judášove srdce sa zatvrdilo. Využíva pozíciu učeníka, aby získal priazeň vrchnosti. Aj peniaze zohrali svoju úlohu. Prichádza za veľkňazmi a ponúka zradu bozkom, zradu svojho Majstra…za tridsať strieborných.

Lukáš to opisuje, že satan vošiel do neho. To však neznamená, že nemal slobodu v rozhodovaní, že bol hračkou v rukách niekoho iného. To nie je pravda. Diabol neprichádza a nezmocňuje sa našich myšlienok len tak z ničoho nič. Myšlienky a postoje Judáša boli otvorenými dvermi, aby jeho vnútro bolo naplnené sebectvom a zlom.

Vždy keď sa zaoberáme nečistými myšlienkami, keď máme nečisté motívy – dávame tým príležitosť, aby do nášho vnútra vstúpil diabol.

My si predstavujeme, že posadnutý – to je ten, ktorý sa hádže po zemi… Môže pôsobiť úplne pokojne. Pred niekoľkými rokmi otec zastrelil chladnokrvne svoje deti a potom seba. Celé si to naplánoval ako pomstu svojej manželke.

Nie náhodou PJ nazýva diabla klamárom a vrahom ľudí od počiatku. Tak ako sa korisť láka rôznymi návnadami a lákadlami rovnako to diabol robí od počiatku – aby nás namočil do špiny hriechu – najprv myseľ a potom celú bytosť. A človek si až vtedy uvedomí, čo sa s ním stalo – býva už neskoro.

A potom sa snaží diabol človeku nahovoriť, že sa už nič nedá robiť, že Boh nás za to nenávidí, že sme stratení. Len aby sme išli ďalej jeho cestou hlbšie do hriechu a ďalej od Boha. Takto to bolo aj v prípade Judáša Iškariotského. Na Judáša spadla jeho vlastná vina a nedokázal ju uniesť. Jeho život končí tragicky – je nazvaný synom zatratenia. . Jeho hriech mal posledné slovo v jeho živote.

Bolo pre Judáša východisko? V podobnom zúfalstve sa predsa nachádzal Peter. Tiež bol zavalený vlastnou vinou. On poznal Ježiša ako plného milosrdenstva. A to ho udržalo pri živote. Judáš namiesto toho, aby plakal Pri Ježišových nohách, namiesto toho, aby svojmu Pánovi povedal: „Odpusť, zhrešil som a zradil som teba nevinného“, namiesto toho aby vzhliadol na Boha, pozerá len na seba a na svoj hriech. Aj pred tým pozeral len na seba, a tak teraz vidí opäť len seba a svoju vinu, ktorá ho rozdrvila.

Ježiš nechce, aby sme sa dívali len na seba a svojej hriechy, aby sme sa trýznili – sami by sme to často neuniesli. Chce, aby sme sa pozerali na Neho, keď už nevládzeme.

Vždy, keď sme zavalení vinami svojho života a sme zahľadení na seba a svoje trápenia, môžeme si uvedomiť, že aj tieto hriechy niesol Ježiš na kríž, aby nás ich zbavil, aby nás nemuseli rozdrviť. Pozerajme sa na Pána Ježiša. On zmení náš pohľad i na seba. Amen!

Mgr. Ilona bázliková – zborová kaplánka