ECAV Ružomberok

Piesne: 373, 330, 649, Antifóna 84;
Texty: 1. kniha Mojžišova 15,5-6 / 16, 1-12

Už sme zvyknutí na to, že niekoľko desiatok rokov sa v zahraničnom spravodajstve takmer pravidelne objavuje konflikt Izraela s Palestínou. Je to vlastne pokračujúci starý konflikt židovského a arabského sveta. Naposledy sme počúvali o tom, ako bol Izrael pod medzinárodnou kritikou za blokádu Gazy, ktorá útokmi ohrozovala Izraelské územie. Ten dnešný príbeh je úplne na začiatku tohto niekoľko tisícročného konfliktu. Poďme sa pozrieť ako to všetko začalo.

Veľa ťažkých skúšok zdolávame, ale aj sami vieme, že tie z tých najťažších sú skúšky času. Na skúšku času musíme mať nielen pevnú vieru v Pána Boha, ale aj obrovskú dôveru, že Boh si za svojím slovom stojí. Nie všetko sa dá zohnať hneď, nie všetko sa dá vybaviť stlačením niekoľko gombíkov, nie všetko nám vychádza ako z automatu. Čím ďalej tým viac je v nás ľuďoch menej trpezlivosti a menej ochoty na niečo čakať.

Ak máme niečo sľúbené od Boha, niečo, za čo úpenlivo prosievame v modlitbách, môžeme očakávať, že to Boh splní. On to splní. Len nie vždy podľa našich predstáv a nie vždy v takom časovom limite ako by bolo pre nás prípustné. A tak..., tak berieme splnenie svojich túžob, prianí a prosieb do vlastných rúk. A koniec býva všelijaký...

Tak to bolo aj s manželmi Abrahámom a jeho ženou Sárou, ktorí nezvládli skúšku času, ktorú im Boh do ich života dal. Nezvládli čakať a byť trpezliví a zobrali svoj život na chvíľku z rúk Božích do tých svojich.

Boh dáva človeku slobodu rozhodnúť sa. Aj im dvom bola táto sloboda daná a oni ju využili. A spravili rozhodnutie. Rozhodnutie, ktoré bolo chybou nielen pre ich život, ale ktoré má dôsledky pre Abrahámových potomkov až dodnes. Abrahám so Sárou chceli trochu „pomôcť“ Bohu, asi neboli spokojní s načasovaním splnenia Božieho zasľúbenia, pretože Abrahám mal 85 rokov a naplnenie Božích slov neprichádzalo.

V tomto príbehu sú vinní všetci, všetci zlyhávajú. Prvá Sára, keď tvrdí svojmu mužovi, že ona asi nebola v tom Božom pláne, lebo nemôže počať dieťa. Druhý je Abrahám, ktorý Sáre vôbec neoponuje a je ochotný počať dieťa so Sárinou slúžkou Hagar. Pravdepodobne bol presvedčený, že takto pomôže naplniť tie Božie slová, ktoré sme čítali na začiatku a ktoré sú dokonca zmluvou medzi Hospodinom a otcom židovského a samozrejme aj arabského ľudu. (verše 5 a 6 z 15-tej kapitoly).

Abrahám nedôveroval svojmu Bohu, neveril v jeho absolútnu moc, neveril tomu, že by jeho živý Boh mohol urobiť zázrak v jeho živote. Zlyhal v skúške času. On aj Sára. A samozrejme tak, ako je to aj v našom súčasnom živote, keď sa rozhodneme po svojom, tvrdohlavo, veci sa zvyknú ešte skomplikovať.

Hagar zisťuje, že Boh ju obdaril životom dieťatka a že je asi lepšia ako jej pani, Sára. Hagarina vina je pýcha. Prchkosť, hnev a zlosť sa zasa objavuje v srdci Sáry, ktorá akoby nepočítala, že Hagar počne dieťa, a nepočítala ani s Hagarinou pýchou, a napriek tomu, že to bol jej nápad, dať Abrahámovi Hagar, hádže všetku vinu na svojho muža. Až nakoniec Sárina tvrdosť vyháňa slúžku do púšte.

Tak veľa viny, tak veľa hriechu, jedno jediné zlé rozhodnutie a dôsledky sú vážne, dnes by sme takému páru povedali: pobabrali si život. Áno - aj nie. Hoci Boh vidí toľko nedôvery voči Nemu, toľko zlosti, nelásky v ich srdci, miluje ich, je s nimi, a napriek všetkému im dáva to, čo sľúbil, dáva im ich vlastné dieťa.

A predsa. To Abrahámovo rozhodnutie spôsobilo nielen problémy v živote jeho rodiny, ale v živote celého národa, ktorý si Boh vyvolil za svoj.

Dnes celý národ, celá zasľúbená zem pyká, pretože z Hagarinho syna, Izmaela, vyrástol veľký národ. Boh sľúbil Abrahámovi: „z tvojho potomka učiním veľký národ“ a Izmael bol Abrahámovým synom, a tak Boh splnil len to, čo sľúbil. On nemení svoje slovo: ochraňuje Hagar i jej syna, napriek tomu, že vie, že Izmael „bude človek ako divoký osol, že jeho ruka bude proti všetkým a ruky všetkých budú proti nemu...“

A tak tá nenávisť a opovržlivosť, ktorá bola medzi Sárou a Hagar, matkami Abrahámových synov trvá až po dnes...Až podnes trvá vojnové napätie medzi židmi a arabmi. Jedna nevera Bohu. Jedno zlé rozhodnutie - Nesie so sebou dôsledky. Bolesť, utrpenie, strach, smrť nevinných až do dnešného dňa a možno až do konca vekov.

Dajme si pozor ako sa rozhodujeme. Určite sme urobili každý veľmi veľa dobrých rozhodnutí, ale aj veľmi veľa unáhlených a zlých a teraz za to nesieme dôsledky. Preto veľmi dobre zvážme všetko, čo je ešte pred nami a najmä dôverujme Bohu, že nás miluje napriek našim zlyhaniam a napriek našej nedôvere v jeho moc. Skúsme mu veriť že to, čo povedal, splní, i keď sa možno ocitneme v skúške času. Amen.

Ilona Bázliková – zborová kaplánka