Kázne v roku 2008

Text: Sk 4, 23-31, modlitba veriacich
Piesne: 342, 316, 628, 652, A - 86

Milí bratia a drahé sestry!

V uplynulom týždni som počul troch ľudí povedať hoci rôznym spôsobom jednu a tú istú vec: „Som znechutený z toho, čo vidím okolo seba - neúprimnosť, ľahostajnosť, nedôslednosť a  podvody na každom kroku“.  Každý z nás sa stretávame s množstvom zlých javov okolo nás. Nevnímame to už ako nič zvláštne. Ale z času načas sa nás to viac dotkne, alebo to z neznámeho dôvodu na nás bytostne doľahne. Môže to byť úplná drobnosť. Psychológovia to nazývajú efekt malého jazierka. Náš vnútorný život je ako hladina malého jazierka. Za normálnych okolností je vodorovná, a kľudná.

Ale každá nepríjemná udalosť, alebo skúsenosť je ako kameň hodený do jazierka. Hladina sa zvlní, kameň padne na dno a po čase sa hladina zase ustáli. Zlé udalosti sa ako kamene ukladajú na dne nášho vedomia. Nemôže to však ísť takto donekonečna. Príde čas, keď je tých kameňov na dne toľko, že sú až tesne pod hladinou. Potom stačí malý kamienok, ktorý zostane trčať cez hladinu. Hladina sa už nemôže uzavrieť. To je chvíľa, keď nám prasknú nervy, alebo nás nejaká nepríjemná udalosť úplne zloží. A my sa často čudujeme, ako je možné, že nás taká drobnosť a rozhádže. Dôvod nie je jedna udalosť, je to množstvo negatívnych skúseností s ktorými sa stretávame.

V takých chvíľach sa pýtame sami seba  a zvažujeme, či sa s tým  máme zmieriť, alebo máme bojovať a máme to zlé zmeniť. Nie je vždy jednoduché rozlíšiť čo je v našich silách, aby sme to zmenili a s čím by sme sa mali zmieriť a prosiť Pána Boha, aby nám dal silu to prijať.

Často to uzavrieme povzdychnutím: čo v tom môžeme my, obyčajní ľudia urobiť. A nakoniec máme pravdu – väčšina vecí je nad naše sily, aby sme ich mohli zmeniť. Ak by sa však podľa tohto hesla  riadili všetci ľudia aj v minulosti, pravdepodobne by sme aj my dnes žili v nejakom totalitnom režime a naše práva by sa ani zďaleka nepribližovali tým dnešným.

Dnešný text nám dáva praktický návod, ako sa vysporiadať s nepriaznivými okolnosťami a akú úlohu v tom môže zohrať naša modlitba. Pozrime sa pozorne ako riešili a premáhali to zlé v živote  kresťania na začiatku nášho letopočtu.

Oni sa modlia. Začína prenasledovanie zo strany Židov. Peter a Ján uzdravili chromého človeka a boli za to zatknutý. Začínajú vyhrážky na adresu kresťanov. A čo robia oni ako prvé? Spolu sa modlia. Neuvažujú nad taktikou a stratégiou, ale sa modlia. Mnohí by dnes povedali – dosť naivné.

Január je časom, kedy sa kresťanské spoločenstvá vzájomne stretávajú, aby sa modlili, za tento svet, misiu, vieru a jednotu.  Minulý týždeň sme sa s bratmi baptistami stretávali na aliančnom modl. týždni, tento týždeň je  ekumenický modlitebný týždeň za jednotu kresťanov. Dnes sa spolu s bratmi katolíkmi stretneme k spoločným modlitbám o pol piatej v jezuitskom kostole.

My sa pýtame? Zmenia naše modlitby  veci okolo nás - ak si sami nepomôžeme a ak sami nimi nepohneme. Na prví pohľad možno nie. A ani tak ako by sme si to predstavovali. Vieme však zo svedectiev Písma a zo svojho osobného života, že Boh predsa mení mnohé veci. On počúva volanie svojich detí.

Z tohto textu sa môžeme veľa dozvedieť o modlitebnom živote prvých kresťanov. O spôsobe, ako sa oni modlili. Čím oni premáhali zlé veci a protivenstvá. Pre kresťanov je začiatok prenasledovania  vonkajším impulzom, aby začali chváliť Boha. Svoju modlitbu začínajú chválou. Tak ako veriaci v mnohých žalmoch. Pozerajú najskôr na Božiu slávu a moc. Sústreďujú sa na Boha. Až potom predkladajú svoje veci pred Pána. VERŠE  24 a 25.

Ak sa modlíme, nesústreďme sa hneď na začiatku na svoje problémy, budeme sa neustále točiť okolo nich a okolo seba. Ľudia mnohokrát vnímajú  svojho Boha ako liek proti boleniu hlavy. Keď ich prestane hlava bolieť zabúdajú na liek. Chvála by mala byť prvou časťou našich modlitieb. Radšej nech sa naše problémy a potreby stanú príležitosťou k chvále nášho Boha, ako to robili naši predkovia.

Až potom, čo sa sústredili na svojho Pána, aký je, kým pre nich je, až potom predkladajú svoju vec Bohu. Až po chvále rozprávajú s Bohom o svojich potrebách a situácii. Nedávajú Mu návod, ako by to mal vyriešiť, ako to robíme často my. Vedia, že Boh ako milujúci Otec rád vyjde v ústrety svojim deťom a teší sa z ich modlitieb. Pavol hovorí: Pre nič nebuďte ustarostení, ale vo všetkom s vďakou predkladajte Bohu svoje žiadosti vo svojich modlitbách a prosbách. Nezabudnime ani na vďaku.

Bratia a sestry, nemôžeme  očakávať, že sa bude Boh k nám správať ako Otec, keď sa my nesprávame k Nemu ako Jeho deti. Mnohokrát pristupujeme k Bohu nie ako k milujúcemu Otcovi, ale ako k sluhovi, ktorého chceme ovládať, aby nám pomohol.
Predkladáme mu zoznam prosieb, bez predošlého skúmania, či je to Božia vôľa, či sú tie prosby Bohu milé.

Keď sa takto modlili, zatriaslo sa miesto. Bolo to znamenie Božej moci pre nich, uistením, že ich modlitby boli v súlade s Božou vôľou, že Boh sa k ich modlitbe priznáva. Z tejto modlitby je aj momentálny výsledok: Boh mení ich ustrašené srdcia a dáva im odvahu skrze Ducha Svätého. Všetci boli naplnení Duchom Svätým a smelo hovorili slovo Božie. Buďme pripravení, že v modlitbe Boh najskôr zmení modlitebníka – nás, ktorí sa modlíme – to je predpoklad, aby mohol meniť veci okolo nás.

Buďme vytrvalí v našich modlitbách, nenechajme sa zdeptať okolnosťami života, ale  vedzme, že modlitba je  najúčinnejší spôsob, ako premôcť zlé v našom živote. Amen!

David Bázlik – zborový farár