Kázne v roku 2008

Piesne: 71, 42, 69, 70, A 23
Text: Ale ja som prosil za teba, aby tvoja viera nezanikla. Luk 22, 32

Suspírium: Klam a lživé slovo vzdiaľ odo mňa, ani chudobu ani bohatstvo mi nedávaj, poskytni mi toľko chleba, koľko potrebujem, aby som sa nepresýtil a nezaprel Ťa, aby som nepovedal: Kto je Hospodin? Alebo aby som neschudobnel a nekradol a tak nepotupil meno svojho Boha. Príslovia 30,8-9

Keď  dnes, bratia a sestry,  pozeráme do budúcnosti, môžeme si byť istí, že Pán Boh pre nás pripravil cestu, na ktorej bude mnoho pekných chvíľ a zaujímavých príležitostí. Pripravil pre nás dobrú cestu. Je na nás, aby sme po nej kráčali.

Ako realisti si  však musíme na druhej strane uvedomiť, že  sa môžeme ocitnúť situáciách, kedy môžeme aj niečo stratiť. Keď rozmýšľame o stratách, máme zvyčajne na mysli stratu  financií, určitej pozície alebo zamestnania,  bojíme sa straty zdravia, priateľov, alebo blízkeho človeka.

Pán Ježiš hovorí aj o strate viery ako o jednej možnosti. Aj viera človeka môže zahynúť.  Do tvrdej reality tohto sveta, ktorý nie je naklonený našej viere zaznievajú Ježišove slová, ktoré sú obrovským povzbudením nielen pre Petra, ale aj pre nás – jeho učeníkov 21. storočia. On prosí, aby naša viera ani v tomto roku 2008 nezahynula.

Ako môže vyzerať strata viery? Zvyčajne máme pred sebou stratu viery ako zemetrasenie, ktoré príde do života človeka. Ako napríklad v prípade Jóba, keď nepriaznivé okolnosti zatrasú základmi viery v živote človeka. Ale o mnoho častejšie človek stráca vieru postupne, veľmi nenápadne, tak, že si to ani on nevšimne. Viera to je osobný vzťah s Ježišom Kristom. Dôvera v Neho. Človek  väčšinou nestráca  presvedčenie o tom, že nejaký Boh niekde existuje.

Omnoho ľahšie môžeme stratiť osobný vzťah založený na osobnej modlitbe, na hľadaní odpovedí, na praktickom živote s Bohom… Človek si môže zachovať svetonázor, že Boh existuje, ale jeho osobný vzťah sa môže vytratiť.

Jedného dňa môžeme uvedomiť, že nedôverujeme Ježišovým slová – a vlastne už podľa nich ani nežijeme. Necítime Jeho blízkosť a ideme si po svojich cestách. Chcem sa teda pristaviť a všimnúť si niektoré okolnosti, ktoré môžu ohrozovať a aj v tomto roku ohroziť našu vieru.

Spoločnosť  a  trendy vo svete nás väčšinou v našej viere a v našich postojoch nepodporia… Premyslený marketing nám dennodenne ponúka nové vymoženosti, bez ktorých by náš život nemal asi ani hodnotu. Pod tlakom okolia sa stávame dobrovoľnými otrokmi naháňačky za blahobytom, imidžom  a zábavou.

V Novom roku  sme si navzájom priali aj úspešný Nový rok, teda úspech. A práve aj niečo pozitívneho ako úspech môže byť pre nás  ohrozením našej viery. Môžu sa nám otvoriť nové ponuky a možnosti a my bez hlbšieho premýšľania a modlitby po nich skočíme.  Ony nás potom vedú od Boha.

Úspešným ľuďom povinnosti pohltia takmer všetok čas. Nezostane im čas, aby budovali osobný vzťah s Bohom a so svojimi blízkymi ľuďmi. A samozrejme, keď je človek bez nejakých väčších problémov je náchylný zabudnúť na Boha, ktorý je zdrojom všetkého požehnania. V jednej  kresťanskej piesni sa spieva: Neprosím, by som v práci úspech mal, neprosí, aby si ma zaodial, neprosím chodníky kvetmi vystlané, neprosím náhradu za veci stratené, ale prosím, nech na Tvojej ceste toľko sily mám, že na nej až do konca vytrvám.

Ťažkosti a sklamania mnohokrát naštrbili vieru Božích detí. Kde je Boh, keď sa mi zhoršuje zdravie, keď sa vo svete deje nespravodlivosť? Ľudia si niekedy uprostred problémov mylne myslia, že Boh prisľúbil, že každého uzdraví a z každého veriaceho spraví boháča, ak bude mať dostatočnú vieru. Keď do života vstúpi choroba, keď sa náš život uberá inak, ako by sme si to predstavovali, začíname pochybovať.

Strach a obavy. Často rozmýšľame a bojíme sa vecí, ktoré sa ešte nestali. Čo ak... Čo ak stratíme zamestnanie, zdravie, alebo inú istotu v živote. Takýmto spôsobom sme väzňami svojich vlastných strachov a mnohokrát nám utečú mnohé dôležité príležitosti v živote. Sme oklamávaní vlastným strachom. Zdá sa nám, že sme bezmocní a zraniteľní. A čo je najhoršie, že strach a obavy zo zlyhania nám bránia, aby sme žili podľa Božej vôle a nechali sa viesť Božími zámermi. Nezabudnime: dokonalá láska vyháňa strach... a tá Božia láska k nám je dokonalá.  Na túto lásku sa pozerajme aj v roku 2008 a naša viera nezahynie.

Hriech. Spomínam ho ako poslednú okolnosť, ale je asi tým najčastejším dôvodom, prečo je Boh niekedy taký vzdialený. Biblia nám hovorí, že našimi hriechmi si staviame priehradný múr medzi nami a Bohom a tak sa pripravujeme aj o Božiu blízkosť a Jeho požehnanie. Možno sú aj v tvojom živote skryté a dlhé roky tolerované hriechy, ktoré sú kliatbou pre tvoj život. Je len jeden spôsob ako ich odstrániť – uznať si ich, odkryť pred Bohom a rozísť sa s nimi. Mnohé v živote sa až vtedy zmení  a viera bude môcť rásť. Kým ich neodstránime, nepohneme sa ďalej.

Keď pozeráme v ústrety neznámej budúcnosti uvedomujeme si, koľko situácii a vecí môže naštrbiť našu osobnú vieru. Nechcem dnes skončiť  takýmito pesimistickými konštatovaniami. Je tu aj protiváha, je tu niekto omnoho mocnejší, ako akékoľvek okolnosti a situácie, do ktorých sa dostaneme my, alebo nás do nich dostanú iní ľudia.

Je tu Ježiš Kristus, a Jemu záleží na našej osobnej viere. On sa prihovára u nebeského Otca za moju, za tvoju vieru. Vždy je veľkým povzbudení, ak viem, alebo sa dozviem, že sa niekto za mňa modlí. Za moju aj za tvoju vieru prosil náš Spasiteľ Ježiš Kristus. Naša osobná viera je niečím, čo nášmu Pánovi nie je ľahostajné. Jemu záleží na tom aby sme mali živú vieru. On za našu vieru bojoval na život a na smrť na Golgote. Naša viera nie je niečo, čo by bolo v živote druhoradé.

Ale aj z našej strany sú potrebné kroky a ochota prehlbovať svoju vieru. Dovoľme Bohu, aby nás formoval. A to Pán Boh nemôže urobiť bez toho, aby sme mu dali na to čas a priestor. Dajme Jemu priestor aj v roku 2008, aby s nami a v nás konal svoje dielo. Prajem Vám, aby vaša viera v budúcnosti nezahynula, ale naopak vzrástla. Amen!

David Bázlik – zborový farár