Kázne zo služieb Božích v Evanjelickom kostole v Ružomberku v roku 2007
Úvod
História
Kázne
v r. 2008
Kázne v r.
2007
Kázne
v r. 2006
Kázne v r.
2005
Kronika
2008
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby
Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy
na weby
English
Deutsch
Evanjelický
augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku
A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01
044/432 21 98
ruzomberok@ecav.sk
9.12.
2007 - 2. nedeľa adventná
Piesne:
11, 19, 14, A - 5;
Kázňový text: Zj 2,
1 - 7
Milí bratia a drahé sestry!
K adventnému času patrí popri duchovnej príprave tradične aj upratovanie kostolov a domácností. Včera sa uskutočnilo upratovanie tu v kostole, ale každého čaká aspoň malé upratovanie aj doma. Možno sa aj vám stalo, že pre nedostatok času vám zostalo predvianočné upratovanie na večer. Tento čas nie je zlým časom, pretože nás nerozptyľujú návštevy, deti obyčajne spia, ale nedostatok denného svetla robí upratovanie o niečo zložitejším. Okno, ktoré sa večer po upratovaní zdá byť dokonale čisté, ráno pri skutočnom svetle sa môže javiť úplne ináč. Keď sa do okien oprú slnečné lúče, ktoré presvietia celú miestnosť, všimneme si v rohoch pavučiny, na oknách šmuhy, ktoré sme za večerného svetla nevideli. Až denné svetlo ukáže, či je obývačka čistá.
Bratia a sestry, náš život je ako tá obývačka. Nočné svetlo, to sú naše vlastné - ľudské normy, ktoré si v živote stanovíme a podľa ktorých potom žijeme. Keď sa porovnávame s druhými, keď robíme to, čo je v našich očiach a očiach druhých správne, môžeme mať dojem, že všetko je s nami v poriadku, že sme dokonca lepší ako iní. Až kým na naše životy nepadne svetlo Božieho slova. Môže sa to stať pri čítaní Biblie, v kostole, na stretnutí dorastu alebo na nedeľnej besiedke. V intenzívnej žiare Božieho slova zrazu vidíme veci, ktoré sme predtým nevideli – pavučiny sebectva, sadze tajného hriechu, prach neposlušnosti. Boží pohľad a Božie oči sú tým denným slnečným svetlom, ktoré prežiari aj ten najtemnejší a najskrytejší kút a osvieti aj tú najskrytejšiu špinu srdca.
Ak sa stane, že nás Božie slovo obviní z hriechu, nemusí sa nám to páčiť, nikdy to nie je pre nás príjemné. Ale ak sa chceme páčiť Bohu, musíme s hriechom niečo urobiť, vyznať ho , a to čo je zlé napraviť.
V dnešnom texte Boh usmerňuje reflektor svojho slova do zboru v Efeze. Odhaľuje veci, ktoré sa mu nepáčia. V zbore, kde je na prvý pohľad všetko v poriadku, Ježiš odkrýva kľúčové nedostatky, ktoré si zbor a kresťania vo svetle svojich vlastných noriem neuvedomovali.
Efez bol najvýznamnejším mestom krajiny, ktorú dnes poznáme ako Turecko. Efezký zbor bol veľkým zborom, stal sa významným aj vďaka svojim vynikajúcim vodcom a kazateľom. Kazateľmi tohoto zboru boli apoštol Ján aj apoštol Pavel. Pavlov mladý chránenec Timotej bol správcom oblasti, do ktorej tento zbor patril. V čase, keď Ján píše knihu Zjavenia, Pavel už nežil a v zbore bola už druhá generácia kresťanov. Zbor napredoval, ľudí pribúdalo, ale zároveň v živote efezkých veriacich začala prevládla rutina a formálnosť nad láskou k Pánovi Ježišovi.
Ježiš im hovorí: Znám tvoje skutky, prácu i trpezlivosť…inak povedané – vaša práca je výborná, je v poriadku, ale mám na teba predsa len jednu vec: že si opustil svoju prvú lásku.
Efezkí kresťania bolí vytrvalí a verní v službe – a to bolo dobre. Čo však bolo problémom, že pripisovali svojej službe a práci pre cirkev priveľkú dôležitosť. Položili ju vyššie ako svoju lásku k Ježišovi Kristovi. Ako je to s našou službou v zbore? Aj nám sa môže v živote stať, že našou horúčkovitou činnosťou a prácou v aj v zbore sa budeme snažiť zakryť duchovnú vlažnosť vo vzťahu k Ježišovi Kristovi. Možno sa zúčastňujete rôznych zborových aktivít, biblických hodín, slúžite v spevokole, zúčastňujete sa brigád. Pán Ježiš hovorí: Ja o tom viem. Poznám tvoje skutky, tvoju námahu aj vytrvalosť.
Nemyslime si, že Ježiš nevie, čo všetko pre Neho robíme! On vidí aj tú nenápadnú ale pravidelnú prácu kostolníka, kurátora, učiteľky detskej besiedky, člena spevokolu, vidí aj tú službu, kde vám nikto nepoďakuje ani vás nepovzbudí. Ježiš hovorí: Ja som si to všimol , a ja o tom viem.
Problémom však je, ak sa táto naša práca stane pre nás dôležitejšou ako vzťah k samotnému Bohu.
Neodkrýva toto slovo aj náš sebaklam? Nedali sme sa aj my oklamať dôležitosťou našej práce pre cirkevný zbor alebo pre svoju rodinu? Nezabudnime, že Ježišovi záleží viac na nás ako na našej práci a službe. Nemusíme si svojou prácou zabezpečovať Božiu priazeň. Nech je naša služba, ovocím našej viery a lásky k Bohu.
Ježiš je tu predstavený ako ten, ktorý pevne drží vo svojej pravici sedem hviezd a chodí medzi siedmimi zlatými svietnikmi. Vieme, že hviezdy predstavujú vodcov zborov a svietniky sú samotné cirkevné zbory. Ježiš akoby povedal: Pozri sa na mňa, držím ťa vo svojej ruke, patríš mne a mne sa budeš zodpovedať.
Na čo sa pozeráme my? Čo máme pred sebou počas bežných pracovných dní? Pozeráme sa čo povedia druhí, alebo nás napĺňa hrdosť, pretože sme v porovnaní s inými lepší. Robíme možno mnoho, aby sme sa páčili nášmu biskupovi, farárovi, bratom a sestrám alebo kolegom a zabúdame, že účty budeme skladať Kristovi. Ježiš hovorí, prestaň hľadieť na kohokoľvek iného alebo na čokoľvek iné, pozeraj sa na mňa. Nesnaž sa byť dokonalým služobníkom, ale buď radšej dokonale úprimným voči mne. Amen!
David
Bázlik – zborový farár