Kázne zo služieb Božích v Evanjelickom kostole v Ružomberku v roku 2007
Úvod
História
Kázne
v r. 2008
Kázne v r.
2007
Kázne
v r. 2006
Kázne v r.
2005
Kronika
2008
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby
Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy
na weby
English
Deutsch
Evanjelický
augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku
A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01
044/432 21 98
ruzomberok@ecav.sk
28.10.2007
– 21. nedeľa po sv. Trojici
Piesne:
188, 553, 197, 648, A 53;
Kázňový text: Ján
12, 26
Počas tohto víkendu žije Ružomberok a zvlášť Černová spomienkovými slávnosťami venovanými storočnici od tragédie v Černovej. Je dobré, že si ľudia pripomínajú tých, ktorí pre spoločnú vec vedeli riskovať. Tých, ktorí nezostali sedieť doma, ale pre spoločnú vec prišli o život. Slovenský národ, čo sa týka osláv cirkevných sviatkov aj spomienkových príležitostí, určite nezaostáva za okolitým svetom. Vieme oslavovať, pripomínať si činy aj vieru predkov. S relatívne plnými kostolmi sme považovaní za tradične kresťanskú krajinu. Ale pýtajme sa: je ňou Slovensko i podľa ducha obetavosti? Je badať dnes ducha obetavosti a solidarity? Môžeme vidieť okolo nás hodnoty, ktoré vychádzajú z jadra kresťanstva?
Realita vyzerá žiaľ inak. Bezdomovci v našej krajine budú pravdepodobne túto zimu opäť mrznúť na uliciach a do čoraz lepšie vybavených bytov a domácností sa už takmer nerodia deti. Namiesto vzťahov s blízkymi pestujeme vzťahy k veciam( k televízoru, počítaču, mobilu, autu...)
Francúzsky sociológ Giles Lipovetsky pomenoval toto obdobie, v ktorom žijeme érou prázdnoty. Podľa neho sa už západný človek neusiluje o nič, iba prosté užívanie života. Jediná sila, ktorá poháňa spoločnosť na všetkých úrovniach, je sila zvádzania- reklama. Duch obetavosti sa stratil. Dnes už takmer nikto nie je schopný obetovať v mene spoločného dobra svoje pohodlie. Ten kresťanský duch, ktorý osolil tú hedónskú starovekú spoločnosť a prenikol pohanský svet, sa dnes z našej civilizácie stratil.
Ak má na tento stav niekto upozorniť – je to cirkev – nie však svojimi hlasnými slovami, ale svojim príkladom a životom. Ale Cirkev akosi málo slúži a skôr túži po vplyve a moci v tomto svete. Cirkvi – teda nám sú venované slová Pána Ježiša: Kto mi chce slúžiť, nech ma nasleduje.
Pán Ježiš hovorí o Jeho služobníkoch. Aj my sa niekedy tak nazveme. Len nie vždy to tak myslíme. Treba povedať, že dnes slovo služobník nie je veľmi populárne slovo. Máme radšej slovo: spolupracovník, člen tímu, líder ...
My sme však Bohom povolaní ako služobníci.
Služobník nie je ten, ktorý v prvom rade ťaží výhody zo svojho postu. Služobník slúži. A slúžiť Bohu znamená slúžiť ľuďom v cirkvi, ale aj ľuďom mimo nej.
Žiaľ cirkev akoby zabudla na svoje služobnícke poslanie. Tisíce zborov dnes odumiera, pretože kresťania nechcú slúžiť. Zvykli sme si na úlohu divákov- konzumentov a pritom každého Boh volá do služby.
Služba Bohu nie je doplnková možnosť pre veriacich ľudí - je to príkaz Pána Ježiša Krista.
Kto mi chce slúžiť, nech ma nasleduje. Kde som ja, tam bude aj môj služobník. Kde bol Pán Ježiš? Naplno v službe tomuto svetu. On prišiel, aby slúžil a dával.
Pri jednej príležitosti, keď sa jeho učeníci hádali, kto z nich je dôležitejší, povedal im: Kráľovia panujú nad svojim národmi. Vy však nie tak. Ale najväčší medzi vami nech je ako najmenší a vodca ako slúžiaci. Ja som medzi vami ako ten, čo slúži. Tento duch služby charakterizuje Ježiša Krista od Jeho prvého nadýchnutia v páchnucej stajni neďaleko Betlehema až po Jeho posledný výdych na kopci odpadkov pri Jeruzaleme. Ani jediný raz necúvol pred vyhrážkami a nepodľahol vábeniu moci.
Preto Ježišovu službu obklopuje taká neodolateľná črta slobody. Slobody od mocibažnosti a dominancie. A v tejto slobode sa môžu ľudia narovnať a vykonať veci, ktoré pred tým nedokázali, alebo sa ich neodvážili urobiť.
Nedávno sa ma jedno dievča spýtalo, ktorý je môj obľúbený verš. Je ťažké vybrať jeden. Ale v mysli som mal jeden, ktorý mi vždy dáva motiváciu k službe. Sú to slová Kristovho neúnavného služobníka Pavla, ktorý povedal: Hoci som slobodný od všetkých, dal som sa do služby všetkým, aby som čím viacerých získal.
Mnoho veriacich ľudí dnes hovorí: Hľadám spoločenstvo, kde budú naplnené moje potreby, kde budem prijímať požehnanie a budem sa tam príjemne cítiť.
Namiesto toho by sme mali hovoriť: Hľadám miesto, kde by som mohol slúžiť a mohol som sa stať požehnaním pre druhých.
Milí bratia a sestry, ak neslúžime, duchovne iba prežívame. A napokon nejde o to ako dlho sme žili, ale ako sme žili.
Pokiaľ ide o našu službu, máme vždy pripravené dobré výhovorky. Samozrejme nie sme prví. Abrahám povedal Bohu, že príliš starý, Jákob neistý, Jozef bol zneužívaný a väznený, Mojžiš vraj nebol výrečný, Jeremiáš trpel depresiami, Jonáš bol neposlušný, Peter bol príliš prudký, Tomáš pochybujúci, Pavol mal chatrné zdravie a Timoteus bol bojazlivý. Pekný zoznam hendikepov. Týchto aj mnohých ďalších, ktorí boli pred nami si Boh použil pre svoju službu. Pán Boh nevolá dokonalých ľudí, ale ochotných.
A nakoniec, ešte jedna dôležitá vec: Boh nikoho nenúti, ale volá. On dal každému dary, aby sme ich používali nie len pre seba, ale pre prospech ostatných. Nerozbalený dar nikomu neprospeje. Ak niečo vieš, Boh chce, aby si to použil. A tak budeš požehnaním pre ostatných, a tebe to prinesie radosť a šťastie.
Albert Schweitzer povedal: Jediní skutočne šťastní ľudia sú tí, ktorí sa naučili slúžiť! Pán Boh má toto šťastie pripravené aj pre nás. Amen!
Modlitba:
- ďakujeme Ti Pane, že si získal naše životy a srdcia láskou a službou v prospech nás, keď si sa Ty, ktorému patria nebesá, stal tým najväčším služobníkom
- odpusť nám, že namiesto ochoty k službe je v nás mnoho túžby po vplyve a moci
- vylej na nás svojho Ducha, ktorý je Duchom služby a solidarity s druhými, aby sme tak mohli osoliť aj naše rodiny a dnešnú spoločnosť. Aby sme nehľadali len svoj prospech, ale aj dobro iných.
- otvor nám srdcia pre tých, ktorí stoja na okraji cirkvi a zboru, aby sme mohli byť kompasom pre hľadajúcich. Otvor nám oči, aby sme videli osamelých a tých, ktorí potrebujú povzbudenie v ťažkostiach života
- požehnaj tých, ktorí v našom zbore vyučujú a vedú k Tvojím pravdám deti a mládež(učiteľky náboženstva, detskej besiedky a dorastu). Daj im silu byť aj príkladom.
- ďakujeme za tých, ktorí v našom zbore navštevujú osamelých aj chorých. Uvedomujeme si, že aj v tejto oblasti je žatvy veľmi veľa a pracovníkov málo. Prosíme oslov ako PÁN ŽATVY aj ďalších, aby sme boli cirkvou Tvojho srdca, kde budeš Ty oslávený. Amen!
David
Bázlik – zborový farár v Ružomberku