|
|
Kázne zo služieb Božích v Evanjelickom kostole v Ružomberku v roku 2007 |
|
Evanjelický
augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku |
Piesne:
237, 259, 474, 628; A: 63; Milí bratia, milé sestry, drahí hostia i domáci viery, milé deti, milá mládež! Už tí maličkí majú v dnešnej dobe lego či stavebnicové kocky. Pomocou nich sa učia nielen ohybnosti svojich prstov a logike – kde má tá ktorá kocka/časť stavebnice stáť, ale aj tomu, že stavanie domu, vytváranie domova, je pre nás, ľudí, čímsi príznačným. Ešte aj tí navonok najbiednejší – bezdomovci, majú svoj útulok pred nečasom, svoj most, kanál či miestočko v čakárni stanice. V prenesenom slova zmysle, sme všetci stavbármi. Budujeme svoj život a tiež cirkev je Božou stavbou – Božím staveniskom. Obraz cirkvi ako Božieho staveniska nám pripomína, že ako cirkev tu nie sme sami pre seba. Pán Boh z nás – svojej cirkvi chce mať stavenisko, na ktorom vzniká novo vystavaný svet – svet pod vládou Pána Ježiša Krista. Ponuka „stavebného materiálu“ pre stavbu nášho života je veľmi rozmanitá. Pre nás, evanjelických kresťanov a pre kresťanov vôbec, je pri budovaní stavby života i stavby cirkvi rozhodujúce otvárať Písmo, aby sme nazbierali stavebný materiál pre solídnu stavbu. – Stavbu, ktorá vydrží i v nečase a búrkach žitia. Božie slovo je osvedčeným, kvalitným, spoľahlivým stavebným materiálom pre budovanie stavby života i stavby cirkvi. To najťažšie, je pritom premeniť zvestované – počuté slovo v čin. Počúvanie Božieho slova je nesmierne dôležité. Veď viera sa rodí z počúvania Božieho slova (por. R 10,17). Preto neopúšťajme naše bohoslužobné zhromaždenia, ale k účasti na nich, k počúvaniu Božieho slova sa povzbudzujme, napomínajme (por. Žid 10,25). Prísť a počúvať, je významný a sľubný začiatok, dôležitý prvý krok. No nechceme zastierať, že za ním sú potrebné ďalšie kroky: odhodlanie plniť Ježišovo slovo, poslúchať, čo nám Ježiš káže. Skutočná viera, o ktorú ide, nekončí počúvaním; rýdza – pravá biblická viera je to, keď sa odvážime konať podľa Božieho slova. Pri povrchnom čítaní by sa mohlo zdať, že ľudia, ktorých stavebnú činnosť opisuje Ježiš, sú veriaci a neveriaci. Veriaci stavia na skale, neveriaci na piesku. Ba zdá sa to až nepravdepodobné, že by niekto staval dom na piesku. Je dobre pripomenúť, že keď v Izraeli slnko dlho ožaruje plochu piesku, môže sa po čase stať piesok tvrdým ako kameň. No napriek tomu nezíska vlastnosti skaly – jej dlhodobú – konštantnú pevnosť, stabilitu. Ak chcel niekto stavať rýchlo, mohol nájsť aj na slnkom na tvrdo vypálenej pieskovej ploche základ, ktorý uniesol dom v priaznivých časoch. Lukášovo evanjelium (por. L 6,49) naznačuje, že to, kde staval človek, ktorého Ježiš označuje bláznom (Mt 7,26), bolo zrejme vyschnuté riečisko, vyschnuté koryto rieky. V podobenstve o staviteľoch je medzi budujúcimi chlapíkmi viacero podobností - paralel. Obaja stavali domy, ktoré symbolizujú duchovné systémy, život. Svoje príbytky postavili v rovnakej lokalite, pretože ich zasiahol ten istý príval. Nešlo teda o veriaceho a neveriaceho človeka, ale o človeka, ktorý bral vieru v Boha poctivo a človeka, ktorý síce veril, ale vo svojej viere bol povrchný. Podnes je to tak. Úprimne, poctivo veriaci a ľudia, ktorí sú vo viere povrchní, žijú bok po boku. Na jednej ulici, možno v jednom paneláku. Navštevujú ten istý cirkevný zbor, počúvajú rovnaké kázne, chodia na tie isté podujatia v cirkvi, sú si takí podobní, že väčšina ľudí medzi nimi nevidí rozdiel. Muži z podobenstva postavili svoje domy v jednom štýle (napr. ako sú u nás na Satelitoch, či nové domy na Hrabove), lebo jediný rozdiel, ktorý Ježiš spomína, bol v základe. Prenesené do súčasnosti, išlo o ľudí, ktorí sa modlia, ktorí sa obaja horlivo snažia o duchovnú aktivitu. Obaja počúvajú Božie slovo. Dnes by sme povedali, obaja „chodia do kostola“, čítajú Ev. posol a zborový občasník Dedičstvo, používajú rovnaký preklad Biblie, obaja pravidelne obetujú na cirkev. Obaja vyzerajú ako kresťania, kým nepríde k vlastnému jadru, k neviditeľnému základu, ktorý je podkladom už spomenutých viditeľných vecí – náboženských aktivít, prejavov. Rozdiel je v základe. A my sme dnes postavení pre otázku: Na čom staviame domy svojho života? Na čom budujeme stavbu našej cirkvi, nášho cirkevného zboru? – Na Bohu, ktorý je naším útočišťom i silou, pomocou v súžení vždy osvedčenou. Ak áno, potom môžeme so žalmistom vyznávať: „Nebojíme sa, keby sa aj prevrátila zem..., keby hučali a penili sa vody mora a vrchy sa zatriasli jeho vzdutím (por. Ž 46,2-4). Búrka života preverí ako veríme, či úprimne alebo povrchne. Kto však svoj život nestavia na základe Božej – Ježišovej spravodlivosti, potom nech sa fasáda jeho žitia čo ako blyští, ak má aj mnohé duchovné poznanie a je čo ako aktívny, ak základ, na ktorom staviame nie je Ježiš Kristus, taký človek, taký cirkevný zbor bude odplavený, keď udrie príval. Skúmajme sa vo svetle Božieho slova, lebo iba čestné a dôkladné skúmanie duše, môže zjaviť skrytú skutočnosť. Prosme: „Preskúmaj ma, ó Bože, poznaj moje srdce; skús ma a poznaj moje myšlienky! Viď, či som na ceste do trápenia a veď ma cestou večnosti!“ (Ž 139,23n). Istý náboženský spisovateľ (Arthur Pink) charakterizoval povrchné náboženstvo, ktoré symbolizuje onen dom na piesku nasledovne; budem ho voľne parafrázovať: (Takí ľudia) prinášajú do kostola svoje telá, ale nie svoje duše. Chvália Boha svojimi ústami, ale nie v Ducha a v pravde“. Sú hrdí na to, že sú pokrstení a že často prijímajú Večeru Pánovu, ale nepríde im na myseľ, aby si srdcia všemožne chránili a očisťovali (por. Prísl 4,23). Vystatujú sa svojím luteránstvom, ale ignorujú Kristove prikázania. Striktne odmietajú vonkajšie násilie, no neváhajú priviesť svojich blížnych do zlého chýru a šíriť o nich reči. Pravidelne prispievajú na cirkev, no neboja sa označiť svoj tovar nesprávnymi cenami a tým klamať svojich zákazníkov, nahovárajúc si: veď „obchod je obchod“. Majú viac úcty pred zákonmi ľudí ako pred Božími zákonmi, pretože stratili bázeň pre Bohom. – Nie je to príjemné na počúvanie, ale výstižné. Čo si teda máme zobrať z Ježišovho podobenstva? To, že záleží na dobrom základe, na zakotvení života. Bez toho môže byť to vonkajšie klamné. Len pevný základ, skala vekov (por. ES č. 474), ktorou je Hospodin – za nás nevinne ukrižovaný Pán Ježiš Kristus – je základom, ktorý nás podrží uprostred životných búrok: keď stratíme prácu, keď nám diagnostikujú ťažkú chorobu, keď sa musíme lúčiť s milovaným človekom, keď stroskotá naše manželstvo – opustí nás manžel/manželka...; podrží i v hodine spravodlivého Božieho súdu. Čo si máme zobrať z Ježišovho podobenstva? – To, že polovičatosť, povrchnosť sa nevypláca, ani v stavebníctve, ani vo viere. Nestačí zostať iba zvedavým prísť, síce ochotne poslúchať, ale potom to zvestované druhým uchom pustiť von. Ide o nasledovanie Ježiša Krista, o budovanie na Ňom – na základe Jeho slova. Sme ľudia rôzni. I náš zbor tvoria ľudia, ktorí majú na nejednu vec odlišné pohľady. Predsa, ak budeme smerovať ku Kristovi ako k stredu – centru a základu našej viery, ak sa budem pýtať, čo by On povedal na ten či oný problém, navzdory, naše mienky sa budú zbližovať, či prinajmenšom i pri rôznych pohľadoch sa neprestaneme mať vzájomne radi a mať k sebe úctu, jedni druhých pokladať za hodnejších od seba (por. Filip 2,3; R 12,10). Niekedy preto, aby nás Pán Boh väčšmi zjednotil, zoberie nám aj pôdu pod nohami – aby sme sa naučili vážiť si hodnotu pevného základu i jedni druhých. Aby sme neboli vo viere plytkí, povrchní. Lebo nedostatok úprimnosti, nepovrchnej viery, sú znakom našej doby. Preto je dobrou zvesťou, radostnou správou – evanjeliom, že onen základ, pevnú skalu, na ktorej máme budovať svoj osobný život i život cirkvi, nik z nás nemusí zháňať. Ona – Ježiš Kristus je tu. – V Božom slove. My ju smieme prijať ako dar Pánovej lásky a milosti. To je oslobodzujúca správa. V tom je nádhera evanjelia. Neobstojíme pre to, čo sme vykonali, ale pre základ, na ktorom stojíme - ktorý nás podrží (M. Luther). Na ňom budujme, Jeho sa držme, či v Ružomberku, Bratislave, v P. Ľupči, Leštinách či Malajzii. Amen. S použitím
viacerých prameňov |