Kázne zo služieb Božích v Evanjelickom kostole v Ružomberku v roku 2007
Úvod
História
Kázne v r.2007
Kázne
v r.2006
Kázne v r.2005
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby
Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy
na weby
English
Deutsch
Evanjelický
augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku
A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034
01
044/432 21 98
jonki@bb.telecom.sk
28.5.2007
- 2. slávnosť svätodušná
Piesne:
166, 181, 169, 315; Antifóna: 44 ;
Epištola: Skutky apoštolov
10, 42-48;
Kázňový text: Ján 3, 16-21:
„Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho. Lebo neposlal Boh Syna na svet, aby odsúdil svet, ale aby ho spasil. Kto verí v Neho, nebude súdený. Kto neverí, už je odsúdený, pretože neuveril v meno jednorodeného Syna Božieho. A v tom je súd, že svetlo prišlo na svet, ale ľudia väčšmi milovali tmu ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé. Každý totiž, kto zle robí, nenávidí svetlo a nejde na svetlo, aby jeho skutky nevyšli najavo. Ale kto činí pravdu, ide na svetlo, aby jeho skutky boli zjavené, pretože sú v Bohu konané.“
Milosť Vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista. Amen.
Bratia a sestry,
keď som bol malým chlapcom, rodičia ma nechceli púšťať von s kamarátmi keď bola vonku tma. Mne sa to nepáčilo a veľmi som proti tomu protestoval. Chcel som byť rovnako veľký ako ostatní chalani, ktorí sa mohli aj v zime vrátiť domov o ôsmej večer a všetko bolo v poriadku. Keď sa naše hádky s rodičmi stupňovali, sadli sme si s rodičmi do obývačky a mali sme našu povestnú rodinnú poradu, kde sme riešili problémy, ktoré sa v poslednom čase vyskytli. Mali sme skvelé pravidlo: Každý člen rodiny bude vypočutý a môže povedať svoj názor. Môžeme kritizovať aj rodičov, ale musíme to urobiť slušne a s primeranou úctou k nim. A tak sme riešili aj otázku skorých príchodov domov. Vtedy mi mamina vysvetľovala, že všetky zlé veci sa dejú v noci. Noc je akoby také rúško, ktoré všetko prikryje. Cez deň si človek veľa vecí nedovolí, lebo ho vidia ostatní ľudia, no v noci je už väčšina ľudí doma a keby aj niekto vonku predsa len zostal, v tme veľa vecí nie je vidno a často sused nespozná suseda. Aj zlodeji chodia kradnúť v noci, lebo ich pri tom nikto nevidí. Aj podivní ľudia idú von práve v noci a niektorí tam chodia len preto, aby ublížili chlapcom ako ja.
Noc a tma skutočne zakrývajú mnoho ľudských slabostí a hriechov. To, za čo sa človek cez deň hanbí, uskutoční v noci. Aj červené lampičky pri istom druhu podnikov sa zažínajú vo večerných hodinách a nie je to preto, lebo by ich cez deň nebolo vidieť. Na diskotéke sa chlapci či dievčatá ľahko zaľúbia a keď si dohodnú rande na ďalší deň, sú sklamaní z toho, kto na to rande prišiel. Tma, alebo nedostatok svetla zakrýva mnohé ľudské nedostatky, slabosti či hriechy. Stretnutie so svetlom ich, naopak, akoby ešte viac zvýraznilo. Pri dobrom svetle nám neunikne žiaden detail. Práve preto, keď sa kontrolujeme, či sme dobre upravení alebo či nie sme špinaví ideme na svetlo. Takto to funguje pri zovňajších veciach, ale funguje to aj vo veciach duchovných. Keď sme postavení do správneho svetla, nie je nič, čo by sme dokázali skryť. Keď sú všetky naše viny a hriechy zrazu objavené a my pred nimi nemôžeme utiecť, cítime sa odhalení, zraniteľní, nachytaní na hruškách či prichytení pri čine.
Sme priamo konfrontovaní sami so sebou v pravdivom obraze a tento obraz je pre nás často neznesiteľný. Psychológovia hovoria, že najťažšie je zostať sám so sebou, musieť pritom mlčať a nemôcť počúvať žiadnu hudbu či čítať knihu. Vtedy sa stretávame sami so sebou a riešime aj tie veci, od ktorých po iné dni utekáme do povinností, zamestnania, práce. Tak je to aj vtedy, keď príde do života svetlo Ducha Svätého, ktorý nás poučí o hriechu, spravodlivosti a o súde. V duchovnom význame je to akoby na nás z každej strany svietil silný reflektor a nie len my ale aj niekto iný vidí každú našu nedokonalosť. A preto, že svetlo odhaľuje našu vinu, je svetlo pre človeka súdom: A v tom je súd, že svetlo prišlo na svet, ale ľudia väčšmi milovali tmu ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé.
Každý totiž, kto zle robí, nenávidí svetlo a nejde na svetlo, aby jeho skutky nevyšli najavo. Ale kto činí pravdu, ide na svetlo, aby jeho skutky boli zjavené, pretože sú v Bohu konané. A tak sa zdá, že Ježiš Kristus, ktorý je svetlo, ktoré prišlo na svet je skutočne iba súdom nad človekom. Veď práve pri stretnutí s ním človek spoznáva to, čo pred ním bolo skryté. Pre nás je niekedy jednoduchšie a krajšie, keď nevieme o svojich chybách a nedostatkoch. Žijeme tak v určitej naivite a môžeme mať pocit, že je to s nami celkom v pohode. Stretnutie s vlastnou hriešnosťou nie je nikdy príjemné. Radšej by sme zostali zahalení v tme a kým to ide, chceme sa hrať na lepších. Po stretnutí s Ježišom Kristom to však už nejde. Náš postoj k svetlu je aj určitým ukazovateľom našej životnej cesty. Keď sa svetla bojíme, je logické, že máme čo skrývať. Keď nám svetlo neprekáža, môže nám to poukázať aspoň na našu snahu žiť posvätený život.
Ak by sme mali iba túto časť textu, tak Pán Ježiš Kristus už svojím príchodom by bol sudcom každého človeka. Našťastie ale tento text o svetle, ktoré súdi predchádza iný: Lebo neposlal Boh Syna na svet, aby odsúdil svet, ale aby ho spasil. Svetlo, ktoré prichádza nám dáva reálny obraz o sebe a súdi nás. Ale to nie je jeho prvoradou úlohou. Kristus neprišiel len na to, aby odsúdil človeka. Ale na druhej strane bez toho, aby človek spoznal skutočnú pravdu o sebe, nemôže prijať ani Božiu milosť a odpustenie. Nedávno som čítal jednu peknú myšlienku: Vraj nebo bude plné hriešnikov. Božia milosť a spasenie môže prísť až vtedy, keď človek pochopí že ju potrebuje a bez nej je stratený. Ak by sme zostali celý čas v tme, jednorodený Syn Boží a jeho obeť na kríži by pre nás zostala bezcennou. Až vtedy, keď spoznáme svoj hriech, až vtedy pre nás Kristova krv získava na cene.
Úloha osvecovateľa a posväcovateľa je práve úloha Ducha Svätého. Zoslanie Ducha Svätého si práve v tieto dni pripomíname. On je tým, ktorý nám odhaľuje skutočnú pravdu o nás, no na druhej strane, On je tým, ktorý nám ukazuje riešenie z pre nás nepríjemnej situácie. Duch Svätý spôsobuje, že vidíme svoje viny a hriechy, ktoré pre nás mohli byť do teraz zahalené a práve Duch Svätý nás volá, či priam ženie ku Ježišovi Kristovi. On je ten, ktorý v nás vzbudzuje vieru v Ježiša Krista a práve vďaka Nemu pre nás môže platiť: Kto verí v Neho, nebude súdený. A to je naša šanca. Nie je to jednoduchá a ani príjemná cesta, ale na druhej strane jej výsledok bude skvelý. Kto touto cestou kráča, pre toho platí, že má večný život.
Amen