Kázne zo služieb Božích v Evanjelickom kostole v Ružomberku v roku 2007
Úvod
História
Kázne v r.2007
Kázne
v r.2006
Kázne v r.2005
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby
Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy
na weby
English
Deutsch
Evanjelický
augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku
A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034
01
044/432 21 98
jonki@bb.telecom.sk
27.5.2007
- 1. slávnosť svätodušná
Žalm:
100; Evanjelium: Ján 14,23-31;
Piesne: 165;167;175;257;633;
Antif.: 42;41;
Kázňový text: Ev. podľa Jána
14,26
Milí bratia, milé sestry!
Keby Pán Boh vydával ročenku modlitieb, asi by sme žasli, za čo všetko sa my, pozemskí ľudkovia, modlíme. Boli by sme udivení, aké rôzne prosby oná „Božia ročenka modlitieb“ obsahuje. Do modlitby pritom vkladáme, čo je pre nás dôležité, čo v danej chvíli - situácii považujeme za podstatné.
Nedávno /12.5. 2007/ sa v Prešove konal konvent nášho Východného dištriktu, teda výročné zhromaždenie hodnotiace život Ev. cirkvi v jej 6-tich seniorátoch. Čo sa týka účasti na službách Božích, skončil náš seniorát na predposlednom - 5. mieste. Oproti - v tomto ohľade - 1-vému Šarišsko-zemplínskemu seniorátu, v ktorom sa na hlavných službách Božích zúčastňuje v priemere temer 29% členov cirkevných zborov /28,99%/, to v našom Liptovsko - oravskom senioráte nebola ani polovica z tohto počtu /13,76/ - pričom Orava je na tom lepšie ako Liptov. Či je to však vyše 13% alebo 29%, zrejmé je jedno: aj keď odpočítame starých, chorých, nevládnych, matky s maličkými deťmi a pod., počet praktizujúcich ev. veriacich je iba nepatrnou menšinou z tých, ktorí sa k cirkvi hlásia.
Ak platí, že do obsahu modlitby vkladáme to, čo je pre nás najdôležitejšie, potom je múdre, že naše ev. služby Božie začíname prosbou o Ducha Svätého. V predspevoch, v - od dávnych čias tradovaných - úvodných spoločne spievaných modlitbách, prosíme:
V slávnostnej polovici cirkevného roku: „Ó Ježiši, Tvoje narodenie /umučenie, vzkriesenie.../ daj, nech nám hriešnym slúži na spasenie. Prihovor sa Otcu za nás, Ducha pravdy zošli na nás, aby sme aj v tejto chvíli, verne Teba ctili“.
Od dnešnej nedele a v celej bezslávnostnej polovici cirkevného roku sa modlíme: „Najsvätejší, Bože všemohúci, pre Syna svojho jednorodeného, Jezu Krista láskavého, zošli nám Ducha Svätého, ktorý by aj naše srdcia sám ohňom zapálil“.
O nič nepotrebujeme prosiť viac, o nič sa nepotrebujeme horlivejšie modlievať, ako o dar Ducha Svätého.
Keby Pán Boh vydával ročenku modlitieb, našli by sme v nej všeličo. No ak by v nej chýbali úprimné, neformálne prosby o Ducha Svätého, potom sa niet čo diviť, že budeme upadať, že nebudeme duchovne rásť. Pretože Duch Svätý je Ten, kto dáva skutočný, nie len zdanlivý duchovný život. - Kto dáva našej viere život, vrúcnosť, zápal, horlivosť.
V našom kázňovom texte je v pôvodnej gréckej reči Novej zmluvy Duch Svätý označený ako PARAKLETOS - čo je výraz odvodený od „para kaleo“ - stáť po boku. Duch Svätý je Boh, ktorý nám stojí po boku, hoci Ho nevidíme. Podobne ako nevidíme vietor, a predsa vnímame jeho činnosť /por. J 3,8/, tak je síce neviditeľné, avšak citeľné pôsobenie Ducha Svätého. Je rozdiel, či nám Boh stojí po boku - hoci Ho telesne nevidíme, alebo nie /por. R 8,31b/.
Duch Svätý nám pomáha v oblasti poznania i v oblasti našej vôle. V oblasti poznania nás učí poznávať pravdu o nás i o Bohu: o našom hriechu, o spravodlivosti, ktorú nám Pán Boh ponúka v Ježišovi Kristovi, aj pravdu o súde /por. J 16,8.13/. Pomáha nám tiež v oblasti vôle, keď nám pripomína Ježišove slová. Duch Svätý nám pripomína všetko, čo potrebujeme k spáse; učí nás poznávať zmysel Kristovho diela, pripomína nám, že Ježiš bol aj za nás vydaný na smrť a nevinne ukrižovaný. Uvedomujeme si to najmä pri Večeri Pánovej, ktorú slávime na pamiatku Ježišovej obete. V nej nám Duch Svätý pripomína: Telo Kristovo bolo aj pre mňa, pre teba vydané, krv Kristova aj pre mňa, pre teba preliata. Duch Svätý nám pripomína a objasňuje Ježišove slová a zároveň dáva silu podľa nich žiť. Tak nás zachováva v spojení s Pánom Ježišom Kristom, v spojení s nebeským Otcom. A o to, byť - zostať v spojení s Pánom Ježišom Kristom, v spojení s Otcom nebeským, ide!
Keby sme sa pýtali ľudí, ktorí iba zriedka, alebo temer nikdy nechodia na služby Božie, či zažili niekedy pôsobenie Pána Boha, Božiu blízkosť vo svojom živote, mnohí by nám povedali: Áno. Pre skutočnú biblickú vieru je dôležité, aby nám veci Božie nezostali iba minulosťou, aby sme ich neodložili „ad acta“. Je krajne nebezpečné, keď sa nám stratí súvislosť medzi našou minulosťou a medzi našou prítomnosťou a budúcnosťou. Podľa lekárov to je jeden zo znakov duševnej choroby. No nemenej vážne je, keď nám viera, veci Božie zostanú iba minulosťou. - Keď nemajú pokračovanie, keď nemá pokračovanie to, že sme pokrstení, konfirmovaní.
Nedokážeme prezradiť - nemôžeme objasniť - „techniku“, ako vzbudiť v ľuďoch, ktorí sa vzdialili z Božej blízkosti, živú vieru. No čosi predsa môžeme: prosiť o Ducha Svätého. Ani to nie je ľahké, lebo my, ľudia, kresťanov nevynímajúc, sme v nebezpečenstve, počítať viac s našimi nazhromaždenými skúsenosťami, ako s mocou Ducha Svätého. Sme v ohrození rátať viacej s tým, čo vidíme, ako s Bohom, ktorého nevidíme. A to nie je správne, „lebo žijeme vierou a nie videním!“ /2 K 5,7/
Bez Ducha Svätého, bez toho, aby nám bol Pán Boh prítomný, nie je možné napredovanie vo viere; bez Ducha Svätého to nepôjde. Bez Božieho Ducha, bez Božej prítomnosti, nemáme ako cirkev budúcnosť. Smer nášho žitia závisí od toho, či Božie veci neodložíme ad acta, či Pána Boha nebudeme považovať za v minulosti uzavretú - vybavenú záležitosť. Orientácia nášho duchovného smerovania v mnohom záleží od toho, či sa chceme otvárať pôsobeniu Ducha Svätého, či sa s Bohom chceme stretávať, dať sa Ním oslovovať - viesť dnes, zajtra.
Azda sú veci, o ktorých sa nazdávame: to je už za mnou, z toho som vyrástol, s tým som hotový. Bolo by omylom nazdávať sa, že sme hotoví s Bohom. On nás chce naďalej oslovovať, hovoriť k nám. Pripomínať nám, na čom vskutku stojí naša viera. Letnice - zoslanie Svätého Ducha - neskončili pred 2000 rokmi. Pán Boh dáva - zosiela svojho Ducha tým, ktorí Ho oŇ prosia /L 11,13b/. Duch Svätý nás učí Božej pravde, zachováva v tomto svete pamiatku na Kristovo dielo, na Jeho platnosť, hoci Boží nepriateľ chce, aby sme naň zabudli, aby sme Božie veci odložili ad acta. Svätodušné sviatky sú - podobne ako Vianoce a Veľká noc - výročnými slávnosťami. Významovo nie sú od nich menšími. Tak ako na Vianoce, si totiž aj na svätodušné sviatky pripomíname, že Pán Boh splnil svoj dávny sľub a dal nám vzácny dar Ducha Svätého. A Duch Svätý nás učí spoznávať živého - vzkrieseného Pána Ježiša Krista, význam Ježišovej smrti pre nás i to, že Pán Ježiš Kristus chce žiť v nás. Duch Svätý nás učí správne rozumieť Božiemu slovu, správne sa modliť /R 8,26/, dáva nám schopnosť poslúchať Pána Boha a milovať našich blížnych.
Svätodušné sviatky nám pripomínajú nielen vznik cirkvi, ale povzbudzujú nás k odvahe žiť v spojení s nebeským Otcom, s Pánom Ježišom Kristom. Sviatky Svätého Ducha sú dobrou správou aj pre duchovne klesajúcich a vo viere slabých. Zvestujú, že viera nikoho nie je minulosťou natoľko, aby musela minulosťou aj zostať. Letnice pokračujú, veď Hospodin i v dnešnej dobe dáva Ducha Svätého tým, ktorí o Neho prosia, ktorí sa Jeho pôsobeniu otvárajú. Zosiela nám - svojej cirkvi - Ducha, ktorý nám pripomína všetko, čo Ježiš hovoril, aby sme Kristovi dôverovali dnes i v budúcnosti, aby naša viera, láska a nádej bola vždy čerstvou, Duchom Svätým obnovovanou. Amen.
S
použitím viacerých prameňov