Kázne zo služieb Božích v Evanjelickom kostole v Ružomberku v roku 2007 |
|
Evanjelický
augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku |
Piesne:
373; 624,1; 586,1; 263,1-2; Vážení rodičia, príbuzní, drahí hostia, milí bratia - milé sestry v Ježišovi Kristovi, milé naše konfirmandky! Po zvládnutej skúške v autoškole – počas rozdávania vodičských oprávnení – hovorí skúšajúci: „Milé dámy, milí páni: Dostávate vodičský preukaz; to však ešte neznamená, že viete vskutku dobre šoférovať. K tomu, aby ste to vedeli, vedie ešte dlhá cesta. No radím vám: Jazdite čo najviac. Ak nebudete pravidelne šoférovať, nikdy sa nenaučíte riadiť auto dobre. To prinesie až prax.“ Milé konfirmandky! Aj vy máte za sebou množstvo „odjazdených hodín“. Absolvovali ste ich v „autoškole viery“ – počas konfirmačnej prípravy – každý štvrtok popoludní v priebehu temer 2 školských rokov. Urobili sme veľa „kilometrov“, mnoho cvičných okruhov. Učili sme sa na nich spoznávať Bibliu, orientovať sa v nej. Vysvetľovali sme si Božie prikázania – tie Božie dopravné značky – Božie pravidlá pre náš život. Preberali sme život Pána Ježiša Krista, dejiny kresťanskej cirkvi, učili sme sa o krste a Večeri Pánovej. Nedeľné služby Božie, modlitby, piatkové stretnutia dorastu i spoločne prežité tábory sa nám stali sťa by tankovacími stanicami, kde sme čerpali novú duchovnú silu. Pripomínali sme si, že aj v živote viery platí čosi obdobné, ako pokyny pred jazdou, že do života dospelých sa nemožno pustiť bez zodpovednosti a bez ohľadu na druhých. – Podobne, ako ani šofér nesmie jazdiť bez ohľadu a zodpovednosti za druhých. Včera ste pri skúške preukázali, že máte základné poznatky o pravidlách, ktoré platia pre dospelý, zodpovedný život. Teoreticky ste konfirmačnú prípravu – onú autoškolu viery – zvládli. Niktorá z vás neprepadla. A dnes je deň, keď o malú chvíľu dostanete váš „vodičský preukaz viery“ – svedectvo o konfirmácii, na ktorom je čierne na bielom napísané, že ste konfirmované – že sa môžete vo vlastnej zodpovednosti pohybovať v kresťanskej cirkvi. Srdečne vám k tomu – milá: Ivetka, Barborka, Janka, Anka, Lenka, Zuzka, Veronika a Lucka, blahoželáme a tešíme sa s vami. Pripájam však aj prosbu, podobnú tej, ktorú vyslovil učiteľ v autoškole: Len si prosím nenamýšľajte, že ste dokonalými kresťankami, že už vám vo viere nič nechýba. Máte možnosť samostatne sa vo veciach viery rozhodovať, ale ešte nie ste vo viere hotové. Podobne ako človek, ktorý práve dostal vodičské oprávnenie, ešte nie je dobrý šofér. Veď konfirmačná príprava – oná autoškola viery – môže poskytnúť iba základné poznatky a ukázať, ktorým smerom sa má naša viera v Pána Ježiša Krista uberať. Každopádne vás prosím: To, čo sme sa na konfirmačnej príprave učili, používajte čo najviac. Ak sa v tom nebudete cvičiť, pokiaľ nebudete „jazdiť“, nielenže sa to dobre nenaučíte, ale zabudnete i to, čo už viete. Milé konfirmandky! To, ako človek získa prax v šoférovaní, je jasné, vcelku ľahko pochopiteľné. Avšak ako získať prax byť kresťanom – kresťankou? Sotva by postačilo, keby som vás nabádal: Prichádzajte pravidelne do kostola na služby Božie, k Večeri Pánovej, na dorast, na školské vyučovanie náboženstva, ktoré sa vám ponúka aj po konfirmačnej príprave. To všetko sú iste veľmi dôležité veci a treba to robiť. Je múdre a dobré sa na nich zúčastňovať. – Povzbudzujem vás k tomu. No nie je to všetko. Byť kresťanom je viac. Z Biblie sme počuli podobenstvo o strome. Aj náš život sa podobá stromu, ktorý má priniesť ovocie. – Ovocie viery, ovocie Ducha Svätého: lásku, radosť pokoj, zhovievavosť, nežnosť, dobrotivosť, vernosť, krotkosť, zdržanlivosť (G 5,22-23a). Ako získať prax v kresťanskej viere? – Prinášajte ovocie viery, ovocie Ducha Svätého. Hľaďte – usilujte sa, aby váš život nebol bez ovocia. Tvorte pokoj. Usilujte sa oň nie len vo svete, ale aj vo vašich rodinách, úctou a poslušnosťou voči rodičom, učiteľom predstaveným; vo vzťahu k spolužiakom, priateľom. Majte trpezlivosť s inými, aj so sebou. Nenazdávajte sa, že vaša mienka musí platiť za každú cenu. Prinášajte do vzťahov dôveru – navzdory tomu, že ste zažili či ešte zažijete sklamania. Dbajte, aby vašu životnú radosť neudusili hnev a trpkosť. Dávajte priestor radosti, tešte sa i z malých vecí. Všetko toto ovocie vyrastá nie z vašej snahy. Ale z viery v Pána Ježiša Krista. Keď v nej vytrváte, keď ju budete považovať za najvyššiu hodnotu, potom bude ovocie viery vo vašom žití zjavné. Z Písma sme počuli, že majiteľ vinice chcel oberať ovocie, ale žiadne nenašiel. Povedal vinohradníkovi: „Ajhľa, už tri roky prichádzam a hľadám ovocie na tomto figovníku a nič nenachádzam. Vytni ho! Načo aj tú zem darmo kazí!“ (L 13,7) Vinohradník mu odvetil: „Pane, ponechaj ho ešte za rok, až ho okopem a pohnojím, či by azda potom nepriniesol ovocie.“ (L 13,8-9) – Daj mu ešte šancu. Dostal ju. Ak by zostal bez ovocia, bol by vyťatý. Milé konfirmandky! V kresťanstve bez ovocia Pán Boh nemá záľubu. Svoje narodenie ani smrť nemôžeme ovplyvniť. Preto dobre využime aspoň to, čo ovplyvniť môžeme: čas medzi tým. Využite možnosti, ktoré máte: vašu mladosť, fantáziu, zápal, nadšenie. Od dnes máte „vodičský preukaz viery“. Usilujte sa na Božích cestách získať čo najviac praxe. Žiť na slávu Božiu, na radosť a vašich najbližších. To vám prajeme. Pán Boh vás žehnaj a sprevádzaj! Amen. S
použitím viacerých súčasných nemeckých
homiletických prameňov. |