|
|
Kázne zo služieb Božích v Evanjelickom kostole v Ružomberku v roku 2007 |
|
Evanjelický
augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku |
Piesne:
z Pašií; Drahí bratia, drahé sestry, milý Marek, milá Evka, milá Danka! Tešíme sa z jari, z jej vône - z rozvíjajúcich sa prvých kvetov. I názov Kvetnej nedele poukazuje na kvety. Zástup nimi vítal Ježiša vstupujúceho do Jeruzalema. Vítal Ho ako kráľa. Kvety sú zväčša „len“ symbolom. Viac ako o ne samé - ich krásu a vôňu - ide o lásku, vôňu lásky, ktorá sa venovanými kvetmi vyjadruje. Príbeh, ktorý sme čítali z Biblie (Mk 14,3-9) je svedectvom, že evanjelium možno aj voňať. Text rozpráva o láske ženy, ktorá pomazala Ježiša, keď stoloval v dome Šimona Malomocného. V oných časoch a tých končinách prebiehalo stolovanie inak ako dnes. Jeho účastníci nesedeli za stolom, aké sú obvyklé u nás, ale ležali okolo nízkeho stola, ktorý mal tvar písmena „U“. Stolujúci sa poležiačky opierali o vankúš a podopierali sa ľavým lakťom. Tu k Ježišovi prichádza žena a rozbíja alabastrovú nádobu so vzácnou masťou. Pri rozbití nádoby netreba mať predstavu množstva črepov. Rozbitie bolo podobné skôr postupu lekára v súčasnosti, ktorý zlomí ampulku a z nej „natiahne“ do injekčnej striekačky liečivý – často veľmi drahý – preparát. Aj masť, ktorú obsahovala nádobka z bieleho kameňa - alabastra, bola poriadne drahá. Jej vysoká cena viedla učeníkov k mrzutým poznámkam: “Načo bola táto strata masti?” (v. 4.) My, členovia evanjelickej cirkvi, pre ktorú bola skromnosť príznačná, im vcelku dobre rozumieme. Veď hodnota masti – vyše 300 denárov – sa rovnala približnej výške ročného zárobku robotníka v onej dobe. To, na čo treba rok zarábať, je v momente preč! To viacerých pobúrilo a my ich mrzutosť celkom dobre chápeme. Ježiš však stojí na strane nemenovanej ženy. Iste nie preto, že by bol márnivý. Z Ježišovho postoja k ženinmu činu je zrejmé, že niekto vie evanjelium voňať, kým iný nad ním ohŕňa nos. My často počúvame evanjelium alebo ho i zvestujeme. No – pri množstve iných činností počuté či zvestované evanjelium neraz „preletí“ mimo nás. Keď sa v nedeľu ukladám k spánku, zvyknem si zopakovať, čo som kázal. Už som sa pristihol, že pri množstve ďalšieho, čo sa v daný deň udialo, som si na zvesť nevedel presne spomenúť. Áno, počúvame evanjelium alebo ho aj zvestujeme. Avšak vieme ho voňať – absorbovať do seba? – Tak, aby sa náš život stal príjemnou vôňou pre iných? A či patríme k tým, ktorí nad evanjeliom iba ohrnú nos, ktorí sú takpovediac „bez farby, chuti a vône“ – ľahostajní, pasívni samí diváci. Čin onej neznámej ženy z Biblie sa stal príjemnou vôňou. Vôňou Kristovho evanjelia. Žena uverila, že Pán Ježiš ju má rád, že jej odpúšťa a aj vďaka tomu dostal jej život inú vôňu. Vždy, keď prijímame – „voniame“ evanjelium, keď mu plne dôverujeme, prejaví sa to aj navonok – v službe iným, v pekných vzájomných vzťahoch, v obetavosti, v radostnom konaní i tých najmenších činov pre dobro druhých. Ľudia namrzení nad ženiným skutkom ukazujú vo svojej nevôli, že ich láska ku Kristovi má svoje medze. Má hranice i moja - tvoja láska ku Kristovi, alebo Ho túžime mať radi celým srdcom, celou dušou - ako oná žena? Veď nie žeby sme boli Ježišovými nepriateľmi, alebo žeby nám Božie veci boli “ukradnuté”, no často sa dá naša láska k Ježišovi charakterizovať označením: odtiaľ - potiaľ. Biblické rozprávanie o neznámej žene, ktorej láska k Ježišovi bola väčšia ako ekonomické úvahy /por. aj: Mk 12,41-44/, nám poukazuje na Božiu lásku, ktorá obetovala život za nás priestupníkov. Zo skutku neznámej ženy zaznieva pre nás otázka: “Akú hodnotu má pre nás Pán Boh, Ježiš Kristus?” Komentáre k tomuto textu Písma Svätého poznamenávajú, že “odmena”, ktorú Judáš dostal za zradu Ježiša bola približne 5 ráz menšia, ako hodnota nardovej masti, ktorou žena vopred pomazala Kristovo telo na pohreb. To je upozornením pre nás - keď chceme zameniť lásku k Pánu Bohu za čokoľvek menej hodnotné. Betánska žena je nám trvalým svedectvom, že láska k Pánu Bohu sa nedá premeriavať ekonomickými hodnotami. Naopak: je spontánna a dáva to najlepšie čo má práve Ježišovi. Pre Neho nič nie je škoda. Lebo On – bohatý schudobnel, aby sme zbohatli Jeho chudobou (por. 2Kor 8,9). Meno ženy z Betánie nepoznáme, no Pán Ježiš sa postaral, aby nezostalo zabudnuté (v.9). Stalo sa tak preto, že žena sa nehanbila, za svoju vrúcnu lásku k Pánovi Ježišovi, že milovala nie slovom, ale láskou, ktorá je ochotná prinášať obete. V jej prípade fľašu vzácneho parfumu. – Čo mohla, urobila. Hoci to nie je ľahké, skutočná láska neexistuje bez obetí. Milá Evka, milý Marek, milá Danka, o chvíľu máte byť pokrstení/konfirmovaní. Nehanbite sa za Pána Ježiša Krista, milujte Ho vrúcnou láskou. Láskou, ktorá sa vydáva, ktorá dáva kus samého seba a nepozerá s ľútosťou na to, koľko mi bude chýbať. Pre Ježiša nič nie je škoda. On - bohatý schudobnel, aby ste i vy zbohatli Jeho chudobou. Včera, na konvente nášho Liptovsko – oravského seniorátu vo Veličnej, pripomenul bývalý brat senior Michal Hudák slová Antoina de Saint-Exupéry. Tento francúzsky spisovateľ povedal: Ak chceš budovať loď, nestačí zhromaždiť potrebný materiál, financie a remeselníkov. Treba vzbudiť túžbu po oceáne. Ani v cirkvi nestačí mať kostoly, zriadenú organizáciu, plniace sa matriky, ale treba vzbudzovať u ľudí lásku k evanjeliu, k Pánovi Ježišovi Kristovi, k Božiemu kráľovstvu. A to je naše prianie pre vás – k vášmu krstu/konfirmácii: aby ste mali „túžbu po oceáne“, túžili poznávať, šírku a dĺžku, výšku i hĺbka Kristovej lásky k nám (por. Ef 3,18). Milý Marek, milá: Evka a Danka, nech vaše – i naše evanjelické kresťanstvo, vonia ako láska a viera onej ženy z Betánie. Kiež je vrúcnym, aby sa naša viera a láska nestali podobné studenému ľadu z mrazničky. Amen. Pramene:
|