Kázne zo služieb Božích v Evanjelickom kostole v Ružomberku v roku 2007
Úvod
História
Kázne
v r. 2008
Kázne v r.
2007
Kázne
v r. 2006
Kázne v r.
2005
Kronika
2008
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby
Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy
na weby
English
Deutsch
Evanjelický
augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku
A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01
044/432 21 98
ruzomberok@ecav.sk
4.2.2007
– Nedeľa Deviatnik
Piesne:
189, 203, 565; Antifóna: 88;
Piesne k VP: 301, 460, 360,
490;
Evanjelium: Matúš 20,1-16;
Text: Matúš
20,1-16.
Milí bratia, milé sestry, milí naši hostia!
Nedeľu čo nedeľu vyznávame našu kresťanskú vieru. A to či už formou piesne, ako dnes (ES 203), alebo slovnou formuláciou Apoštolského alebo Nicejského vierovyznania.
Podobenstvo Pána Ježia o robotníkoch na vinici vysvetľuje obsah tých slov Kréda, v ktorých vyznávame: „Verím svätú cirkev“. Hovorí najprv o tom, čo je poslaním cirkvi. Je ním misia – úloha volať k Ježišovi, do práce na Božom diele ďalších. Hospodár vyšiel hneď na úsvite najať robotníkov na svoju vinicu. Tento nábor zopakoval potom ešte štyri krát. Dielo misie sa má aj v našej dobe konať po celý čas existencie cirkvi. Od „včasného rána po celý deň.“ Od rána ľudského života volá cirkev ľudí k Bohu. Už krstom malých dietok, potom ich vyučovaním na detskej besiedke, hodinách náboženstva, konfirmačnej prípravy, na stretnutiach dorastu a mládeže. Dospelých pozýva cirkev k Bohu na službách Božích, biblických hodinách a ďalších misijných podujatiach. K Ježišovi cirkev volá ľudí aj službou starým, chorým, nevládnym v domovoch dôchodcov, nemocniciach, liečebniach i domácnostiach.
Neprepočujme, že hospodár nečaká, kým robotníci prídu sami. Vychádza za nimi, povoláva ich. Ani my - ako Kristova cirkev nemáme vyčkávať, kým ľudia prídu sami, ale máme ich hľadať, ísť za nimi, pozývať ich k Ježišovi, do služby na Božej vinici.
Všimnime si, že na vinici bolo stále dosť miesta pre ďalších robotníkov. Aj v cirkvi je dosť miesta pre každého. Nik sa nemusí cítiť zbytočným. Pán Boh volá všetkých. Každý má určité dary, ktorými môže slúžiť, ktoré môže v cirkvi uplatniť.
Podobenstvo prirovnáva prácu cirkvi k oberačke hrozna. Chce tým povedať, že podobne, ako oberať hrozno môže každý, kto je aspoň trochu zdravý a pri sile, tak i v cirkvi môže slúžiť každý. Ako pre zber úrody hrozna nie je potrebný výučný list, ani ťažké odborné štúdium, tak sa i do základného poslania cirkvi – pozývať ľudí k Ježišovi, k práci na Božom diele, môže a má zapojiť každý člen cirkvi.
Čo ponúka hospodár robotníkom? Aká je odmena za prácu v misijnom úsilí? – To, čo je spravodlivé. To, čo potrebujú, aby mali dosť pre ďalší deň (to predstavoval 1 denár) - aby sme mali dosť nádeje a sily pre život. – Tak veľmi ich potrebujeme!
Podobenstvo naliehavo pripomína výzvu, aby sme získavali pre vieru v Ježiša nových ľudí. Beda cirkvi, beda cirkevnému zboru, beda jednotlivým kresťanom, ktorí túto výzvu nechcú počuť!
Bolo už spomenuté, že podobenstvo vysvetľuje, ako máme rozumieť „svätosti cirkvi“. Misijnou prácou zhromažďujeme do cirkvi mnohých. Mnoho je povolaných, avšak nie všetci sú vyvolení (v. 16b). Kto je a kto nie je vyvolený sa rozpozná podľa jeho vzťahu k Božej dobrotivosti.
Obrazom dobrotivosti, ktorú nám Boh zjavil v láske Ježiša Krista k nám, je počínanie hospodára pri večernom účtovaní. Došlo k prekvapeniu. Nielenže tí, ktorí prišli do práce poslední, dostali mzdu prví (poslední v práci a prví pri pláci, to sa nerobí...), ale dostali toľko, ako tí, ktorí pracovali celý deň. Ježišovo podobenstvo nerieši otázky ekonomiky, „menežmentu práce“, výplat ani prémií. Rieši otázku toho, čo vládne v Božom kráľovstve. Nevládne tam ani výkon, ani odplata, ani vypočítavosť, ale Božia dobrotivosť. Tú Pán Boh prejavuje každému. Božia dobrotivosť platí pre všetkých.
Pán Boh nikomu nekrivdí. Tým, ktorí pracovali najdlhšie, dal presne to, na čom sa pred prácou spolu dohodli. Boh nikoho o nič neukráti. Tí, ktorí reptali, ukázali, že nemajú zmysel ani pre hospodárovu dobrotivosť, ani pre potreby blížnych. Veď keby robotníci dostali menej ako denár, z čoho by živili svoje rodiny? Denár bola totiž mzda potrebná i postačujúca na dennú obživu. Toto ľudia s farizejským postojom - v Ježišovej dobe ani dnes - nevidia. Uvažujú inak. Pýtajú sa: Čo mám z toho, že som zachovával Božie prikázania od mladosti, keď ten, kto uverí ako dospelý, či až pred smrťou, dostane to isté, čo ja? Kladú si otázku: Čo z toho máme, ak sme sa usilovali slúžiť Bohu od mladosti?
Ak to tak je, mali by sme mať z toho radosť. Mali by sme byť vďační, že s Bohom smieme žiť od útleho detstva, od mladosti smerovať do večnosti. Ak sme vskutku ľuďmi Božími, ľuďmi viery, nebudeme Božiu dobrotivosť iným závidieť. Veď Boh nám jej nedal menej. Určitá ekonomická rozdielnosť je pre štát, pre svet potrebná. Systém, keď každý za prácu rozličnej kvality dostal zhruba rovnakú plácu sme tu už mali. Viedol k demotivácii pracovníkov a k neschopnosti nášho hospodárstva konkurovať vyspelým ekonomikám. V cirkvi však neplatia zákony ekonomiky, ale zákony Božieho kráľovstva. – Zákony Božej dobrotivosti, ktorej sme všetci nehodní, tvárou tvár ktorej sme všetci hriešnici. Platia v nej tiež zákony lásky, ktorá blížnemu nezávidí. I dnešná spoveď a Večera Pánova mám pripomínajú platnosť týchto Božích zákonov. Nech bol náš život akýkoľvek - či sme pravidelnými účastníkmi služieb Božích, alebo sme tu dnes opäť po dlhom čase či vôbec po prvý raz, ak sa kajáme a úprimne veríme Božiemu slovu, potom platí: Príď, si pozvaný k Pánovmu stolu; Pán Boh aj tebe chce dať svoju lásku, odpustenie a silu. On nikoho neukráti, nikomu neukrivdí.
Cirkev je zmesou povolaných a vyvolených. Jej svätosť nie je v tom, že tí, ktorí do cirkvi patria by azda boli dokonalí, perfektní, bezchybní. Svätosť cirkvi je v Božej dobrotivosti. zjavenej v Ježišovi Kristovi. Na vzťahu k tejto dobrotivosti sa rozhoduje, kto patrí do cirkvi – medzi vyvolených Božích, medzi tých, ktorých ako svätých (oddelených od zla) vidí Boh.
Ako odpovieme na Božiu dobrotivosť? Farizeji a zákonníci, ktorí prestali rozlišovať medzi zákonmi sveta, zákonmi ekonomiky a zákonmi Božieho kráľovstva odpovedali odporom, nenávisťou, ktorá Ježiša Krista priviedla na kríž. Ani ľudská samospravodlivosť však nemôže zničiť Kristovo dielo, akurát dokazuje, že tí, ktorí ju pestujú, sú povolaní, ale nie vyvolení.
Pane Ježiši Kriste, popraj nám, aby sme lásku, ktorú nám dávaš preukazovali aj ďalším, aby sme z Tvojej milosti boli nielen povolaní, ale aj vyvolení. Amen.
Pramene:
Kol. autorov pod vedením Josefa Smolíka: Kážeme
Krista I. (vyd. Synodní rada ČCE, Praha 1994); František
Žilka: Podobenství Ježíšova (vyd. Kalich, Praha 1930).