História cirkevného zboru

Podrobný prehľad dejín ev. a. v. cirkevného zboru v Ružomberku: aj ako pdf súbor

Korene ružomberských evanjelikov siahajú do 16. storočia. Od veku Reformácie až do čias zániku prvého cirkevného zboru v r. 1709 z prostredia Ružomberka a blízkeho okolia vyšla alebo tu pôsobila celá plejáda vynikajúcich evanjelických kňazov, literátov a učiteľov.

V apríli 1707-ho roku sa tu zišla posledná z troch veľkých evanjelických synôd, ktorá rekonštruovala prenasledovaniami oslabenú cirkev a potvrdila vernosť evanjelickoluteránskej ortodoxii aktom prijatia Formuly svornosti.

Seniorálny konvent v Paludzi, ktorý sa konal v ovzduší rozvíjajúcich sa nádejí vyvolaných tolerančným patentom Jozefa II., dňa 25. marca 1782 rozhodol, že Ružomberok s okolím sa stal fíliou matkocirkvi v Nemeckej Ľupči.

Rozsiahly, na pastoračnú činnosť veľmi náročný obvod ľupčianskeho zboru, no najmä narastajúci počet evanjelických veriacich v samotnom Ružomberku po r. 1850, vyvolali potrebu konštituovania samostatného cirkevného zboru. 29. septembra 1872 predostrela delegácia ružomberských evanjelikov na seniorálnom konvente žiadosť o exfiliáciu Ružomberka a blízkeho okolia z ľupčianskej matkocirkvi. Seniorálne predstavenstvo zvolalo na 16. marca 1873 prvý riadny zborový konvent v Ružomberku, na ktorom prečítali pastiersky list superintendenta Gedulyho potvrdzujúci utvorenie samostatného ev. a.v. cirkevného zboru.

Obnovený zbor si postavil novú skromnú modlitebňu na Veľkom Závoze, posvätenú v 2. nedeľu adventnú, 7. decembra 1873.

V r. 1923-24 bol postavený nový komplex evanjelickej fary a ľudovej školy. 10. októbra 1926, presne rok po započatí stavebných prác, biskup Dr. Jur Janoška posvätil nový kostol za veľkej účasti evanjelických kňazov a veriacich z Liptova, Oravy, Turca a Spiša.

Autorom projektu s jednoduchou sieňovou dispozíciou, inšpirovaného starším návrhom Ing. arch. Dušana Jurkoviča, je ružomberský rodák, architekt Ing. Ján Burjan, signatár Martinskej deklarácie.

Stavebná realizácia je dielom firmy Jozefa Peška so sídlom vo Zvolene. Vnútorné vybavenie súčasného kostola oltár s kazateľnicou, krstiteľnica a lavice pochádza z doby jeho vzniku a vyhotovilo ho evanjelické stolárske družstvo Svojpomoc z Trenčína.

Zvony dodala firma Fischer z Trnavy. Vo vyrezávanom oltári je vsadený oltárny obraz Krista žehnajúceho kalich od Petra Michala Bohúňa, ktorý bol súčasťou oltárnej výzdoby pôvodnej modlitebne z r. 1873.

Ružomberský cirkevný zbor ECAV od čias svojho obnovenia v r. 1873 pôsobil a pôsobí ako dôležité misijné centrum, ktoré zjednocuje evanjelikov dolného Liptova. Po posledných úpravách v októbri 2000 ho tvorí matkocirkev Ružomberok a 16 obcí v diaspore Lisková, Štiavnička, Liptovská Štiavnica, Komjatná, Studničná, Likavka, Martinček, Turík, Kalameny, Lúčky, Liptovské Sliače, Ludrová, Liptovská Osada, Liptovské Revúce, Liptovská Lúžna a Korytnica.