Stručne - krátke úryvky z literatúry
Úvod
História
Kázne
v r. 2008
Kázne v r.
2007
Kázne
v r. 2006
Kázne v r.
2005
Kronika
2008
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby
Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy
na weby
English
Deutsch
Evanjelický
augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku
A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01
044/432 21 98
ruzomberok@ecav.sk
Už jedna modlitba zmení
svet
Rozhodujúce pre moju prácu sú modlitba a pokora pred Bohom. Kto ako evanjelista káže Dobrú správu Božiu, musí mať stále jasno v tom, že je totálne závislý od Ducha Svätého. Inak nemôže očakávať, že Boh požehná jeho prácu, ktorú mu uložil.
Často sa ma pýtali, prečo prichádza tak veľa ľudí na naše evanjelizácie. Moja odpoveď na to je stále tá istá a je veľmi jednoduchá: Modlitba, modlitba a ešte raz modlitba!
Apoštol Pavol radí zboru v Tesalonikách, aby sa modlili “neprestajne” (1.Tesalonickým 5,17). Túto radu môžem len privítať. Áno, ja sa modlím neprestajne - keď kráčam alebo hovorím, keď ležím, alebo robím čokoľvek. Často sa dokonca modlím, kým sa rozprávam s ľuďmi. Potom sa modlím napríklad: “Pane, pomôž mi, aby som teraz povedal tie správne slová”. Alebo sa modlím: “Daruj mi, aby som sa teraz správne vyjadril. Aby to, čo poviem, toho druhého povzbudilo, aby tiež Tebe veril.” Áno, je to možné: s niekým sa rozprávať a zároveň sa modliť za dobrý priebeh rozhovoru.
Aj keď kážem, modlím sa: “Pane, nechaj moje slová, aby prenikli do sŕdc poslucháčov. Nechaj ich tam spôsobiť to, čo tam Tvoja vôľa chce vykonať.” Používam modlitbu a tiché spoločenstvo s Bohom na to, aby som si “dobil svoje duchovné baterky”. A vždy, keď zistím, že som zhrešil, vyznám pred Bohom všetko, čo mi príde na um. Pri tejto “spovedi” Ho prosím aj za to, aby nazrel do môjho srdca, ktoré hriechy tam ešte nepozorovane ležia. Pritom často objavím veci, na ktoré som vôbec nemyslel.
Moja žena a ja žijeme v Severnej Karolíne. Keď mi to ešte zdravie dovoľovalo, veľmi rád som na tunajších dlhých a osamelých cestách behával a počas toho som sa prirodzene stále modlil.
Popri mojich súkromných modlitbách mám ale aj pevné doby, keď sa modlievam s manželkou. Každý večer si spoločne čítame v Biblii a spolu sa modlíme, skôr ako ideme do postele. Ráno, po raňajkách si pozriem televízne správy a potom mám hodinu “tichý čas”. Pritom si čítam v Biblii, alebo k tomu nejaký komentár a predkladám pred Boha svoje modlitebné záležitosti. K tomu patria aj mnohí ľudia, ktorí stoja na mojom modlitebnom zozname.
Biblia hovorí, že sa máme modliť “vhod-nevhod” (porovnaj 2. Timoteovi 4,2). To znamená, že sa máme stále modliť, lebo naša modlitba je naša každodenná “čerpacia stanica”. Potrebujeme to k životu ako jedlo a pitie alebo ako spánok a bdenie.
Raz som počul pôsobivý príbeh o manažérovi veľkého podniku. Jeho sekretárka mala príkaz, v určitú dennú hodinu každého návštevníka odbiť, lebo on má vtedy dôležitú schôdzku. Jedného dňa prišiel predchádzajúci majiteľ, starší pán a chcel okamžite rozprávať s manažérom. Na to mu sekretárka vysvetlila, že svojho šéfa nesmie v nijakom prípade vyrušovať, lebo má dôležité jednanie. Na to sa ten starší muž rozčúlil. Hneď zaklopal na dvere a vstúpil. Tam videl toho mladého manažéra na kolenách, pohrúženého v modlitbe. Opatrne zatvoril dvere a opýtal sa sekretárky: “Robí to stále?” “Áno”, odpovedala, “každé ráno.” Zamyslene povedal ten starší pán: “Potom sa nemusím diviť, že sa ho ja stále znovu musím pýtať o radu.”
Žijeme v nebezpečnej dobe. Oveľa viac sme odkázaní na modlitbu! Nie je to len zdroj sily, ale ponúka nám orientáciu v dôležitých otázkach a celkom konkrétnu pomoc. Nič nedokáže toľko ako modlitba. Keď sa modlíme, prosíme plní dôvery a pokory Boha o pomoc. Vieme, že nás má tak veľmi rád, že dokonca dal Svojho vlastného Syna za nás.
Zakaždým, keď kážem pred skupinou ľudí, prajem si, aby každý jednotlivec pri odchode Boha prosil o odpustenie svojich vín a aby sa vo viere zveril Ježišovi. Tak veľa môžeme ovplyvniť a zmeniť, keď sa Mu zveríme a denne s Ním žijeme v modlitbe.
Autor: Billy Graham
z nemčiny
preložil: Mikuláš Lipták