Recenzie


Úvod
História
Kázne v r. 2008
Kázne v r. 2007
Kázne v r. 2006
Kázne v r. 2005
Kronika 2008
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby

Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy na weby
English
Deutsch

Evanjelický augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku
A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01
044/432 21 98
ruzomberok@ecav.sk

webmaster


Rezervná energia (nové)

Tranovský ev. kalendár na r. 2005 priniesol na str. 132-135 ukážku z knihy Rezervná energia. Tvoria ju zápisky Tomasa Sjödina z toho, čo prežíva jeho rodina vystavená náročnej dlhotrvajúcej skúške. Prvorodený a najmladší z troch synov Sjödinovcov zápasia s nediagnostikovanou chorobou mozgu a sú odkázaní na doslova celodennú starostlivosť svojich rodičov. Čo konkrétne znamená, prezrádza niekoľko nasledovných riadkov: „Každé jedno ráno sa pri posteli Karla-Pettera nakopí hromada vymenených uterákov. Po dobrej noci štyri-päť, po noci boja aj desať alebo pätnásť. Kopa žiaľu. Hromada lásky.“

Kniha nie je relaxačným čítaním. Poctivo realisticky popisuje, že „bolesť je súčasťou lásky“, že „šťastie a trápenie sa delia v hrudi o príbytok“. A hoci „nájomná zmluva je doživotná, je dovolené radovať sa, aj keď sme zúfalo smutní.“

Sjödin nabáda čitateľov k cvičeniu sa v prijímaní daru života, čo je v čase, keď mnohí vnímajú interrupcie a eutanáziu ako normálne záležitosti, nesmierne cennou výzvou. Hoci autor netají, že ak majú s manželkou Lottou stačiť s dychom pri opatere ich detí, musí sa občas jeden z nich načas vzdialiť od ťažkého dýchania ich prvorodeného syna. Kým pre väčšinu ľudí dovolenka znamená, že bude čas na rodinu, na nerušené venovanie sa jednych druhým, pre rodiny v situácii podobnej tej Sjödinovcov, dovolenka značí odlúčiť sa na čas od detí, aby mohli nabrať dych pre ďalšiu, už roky trvajúcu, obetavú službu. Jej bremeno poznať i z niektorých modlitieb T. Sjödina: „Dobrý Bože, dnes večer sa musíš zaobísť bez môjho zvyčajného „vďaka za dnešný deň“ “ ... „Prečo nič nerobíš? - Myslel som si o tebe viac. Myslel som si o Tebe oveľa viac!“ Autor skúsil, že „Boh sa nikdy nezmestí do našich ľudských rámov“; že „inštruovať Boha, zdá sa, neprislúcha nám“.

Zároveň je však preň Boh a cirkevný zbor silou, rezervnou energiou. Pozná, že v zopnutých rukách je sila, že síce samé o sebe sú slabé, ale „ak ich vystieraš k Všemohúcemu, On sľúbil, že ti odpovie“. Vyznáva: „Každý večer - viac ako 12 rokov - sme prosili Boha, aby položil svoje ruky na naše deti. Verili sme a pochybovali a opäť verili. Ale div sa nedostavil. Predsa, na tejto zemi niet nijakého miesta, kde by sme pevnejšie verili v Boha, ako v blízkosti našich detí.“ A: „len taký Boh sa môže stať Bohom pre celý náš život, s ktorým dokážeme vydržať aj vtedy, keď strácame schopnosť trpieť a zniesť čokoľvek.“ Preto sa Sjödinovci nedívajú na svojich postihnutých chlapcov ako na trest, ale ako na dar. I vďaka situácii v rodine boli „obdarení zvláštnou láskou, akú smie prežiť málo-kto.“ Keď myslia na tých, čo by si neželali väčšmi nič, ako sa stať rodičmi, Tomas Sjödin hovorí: „My máme aspoň svojich synov. Môžeme cítiť ich teplo.“ Jeho zíápisky sú mohutným pritakaním životu. Životu, ktorého dĺžka nikdy nemôže byť mierou jeho hodnoty.

 Kniha Rezervná energia je voľným pokračovaním titulu Keď lístie zo stromu opadne, vidíme ďalej z našej kuchyne. Obe vyšli vo vydavateľstve Polárka vo Vavrišove; Rezervná energia v novembri 2004 v preklade Ľudmily Hudákovej a Michala Hudáka ml.

Sú knihy, ktoré nás môžu urobiť duchovne bohatšími. Sú i také, bez čítania ktorých budeme určite o čosi podstatné ochudobnení. Rezervná energia k nim nepochybne patrí.

Martin Šefranko
 

späť