Kresťanský život
Úvod
História
Kázne
v r. 2008
Kázne v r.
2007
Kázne
v r. 2006
Kázne v r.
2005
Kronika
2008
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby
Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy
na weby
English
Deutsch
Evanjelický
augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku
A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01
044/432 21 98
ruzomberok@ecav.sk
Fľaša parfému (alebo o viere, ktorá vonia a o hraniciach lásky ku
Kristu)
“Keď bol (Ježiš) v Betánii v dome Šimona Malomocného a sedel za stolom, prišla žena s alabastrovou nádobou drahocennej masti z pravej nardy. Rozbila alabastrovú nádobu a masť Mu vyliala na hlavu.”
Poznáte ten hrejivý pocit? Napríklad, keď ste
urobili nejaký dobrý obchod? Keď ste kúpili nejaký tovar podstatne lacnejšie,
než ako sa bežne predáva? Je to vskutku pekný pocit, lebo nás pri srdci hreje,
že peniažky, ktoré sme ušetrili, môžeme ešte nanovo výhodne investovať. Aspoň
tak si to myslíme. No nie vždy sa tá naša lacná kúpa ukáže ako výhodná. To, čo
je lacné, nebýva obvykle kvalitné. A hoci nás mrzí, ak musíme za to i ono draho
platiť, na prísloví: “Nie sme takí bohatí, aby sme kupovali lacné veci”, predsa
len čosi pravdy bude.
Neznáma žena z uvedeného textu, zdá sa, “dobrý
obchod” neurobila. Aspoň tak to bolo cítiť z mrzutých poznámok učeníkov. “Načo
bola táto strata masti?” (v.4. Celkom dobre im rozumieme. Najmä, ak si
uvedomíme, že cena masti - čosi viac ako 300 denárov - bola hodnotou asi ročného
zárobku robotníka v tých časoch. Niet sa teda čo diviť káravému hlasu učeníkov,
ktorí namietajú, že masť sa mohla radšej predať a výťažkom z predaja pomôcť
chudobným.
No Ježiš stojí na strane nemenovanej ženy. Pretože veríme, že
Ježiš je Pravda - čujme čo chce Pán zastávaním sa “márnivej” ženy riecť dnes
nám. Vyjasní sa to, keď si všimneme dvojaký prístup ku Kristovi:
- postoj
šomrajúcich ľudí,
- postoj neznámej ženy.
Ľudia vo svojej nevôli
namrzení nad ženiným činom ukazujú, že ich láska ku Kristu má svoje
medze.
Má hranice i moja - tvoja láska ku Kristovi, alebo Ho dokážeme
mať radi ako oná žena?
Koľkokrát sa aj v našom zbore stretneme s
hranicami: “Viete, ktože som ja? Ja nič nedokážem, nemôžem.” “Ja, ja som už
starý.” “Nemám čas.” “V kostole je zima.” “To by som nezvládol.” Mnohí sme
majstrami v stavaní si hraníc lásky ku Kristovi. Niežeby sme boli Jeho
nepriateľmi, alebo že by nám Božie veci boli “ukradnuté”. No milujeme Boha
systémom: odtiaľ-potiaľ.
Biblické príbehy o vdove, ktorá hodila do
pokladnice chrámu všetko, čo mala, či tento príbeh o neznámej žene, ktorej láska
k Ježišovi bola väčšia ako ekonomické úvahy, nám poukazujú na Božiu lásku.
Lásku, ktorá obetovala život za nás priestupníkov.
Z činu neznámej ženy
zaznieva pre nás otázka: “Akú cenu má pre mňa - nás Pán Boh, Ježiš
Kristus?”
Niektoré komentáre k uvedenému textu poznamenávajú, že “mzda”,
za ktorú Judáš zradil Pána bola asi 5x menšia, než hodnota masti, ktorou žena
pomazala Ježiša. To je upozornením pre nás - keď chceme zameniť lásku k Pánu
Bohu za čokoľvek menej hodnotné: za TV program, za svoje plány, obchody... každý
si tam dopĺňame to, z čoho nás obviňuje svedomie.
Betánska žena je nám
trvalým svedectvom, že láska k Pánu Bohu sa nedá premeriavať ekonomickými
hodnotami. Naopak: je spontánna a dáva to najlepšie čo má práve
Ježišovi.
Pre Neho nič nie je škoda . Lebo On bohatý schudobnel, aby sme
zbohatli Jeho chudobou. Podľa Ježišových slov, žena pomazala Jeho telo na
pohreb. Spoznala v Ňom teda Baránka Božieho. Aj keď jej meno nepoznáme. Ježiš sa
postaral, aby nezostalo zabudnuté(v.9).
Stalo sa tak kvôli tomu, že žena
sa nehanbila, za svoju vrúcnu lásku k Pánovi. Lásku, ktorá dokáže priniesť
obete. V jej prípade fľašu vzácneho parfému. Čo chceme obetovať my? Na to nech
hľadá odpoveď každý sám. Hlavne, aby naše evanjelické kresťanstvo voňalo ako
láska a viera onej ženy. Aby bolo vrúcnym. Aby sa naša viera a láska nestali
podobné studenému ľadu z chladničky. Amen.