Kresťanský život
Úvod
História
Kázne
v r. 2008
Kázne v r.
2007
Kázne
v r. 2006
Kázne v r.
2005
Kronika
2008
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby
Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy
na weby
English
Deutsch
Evanjelický
augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku
A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01
044/432 21 98
ruzomberok@ecav.sk
Cieľom je úroda
Príhovor na
seniorálnom stretnutí mládeže Liptovsko-oravského seniorátu ECAV v Kultúrnom
dome v Liptovskom Ondreji 2.6.2001
Téma: Aby sme rástli v každom ohľade v Toho, ktorý je Hlava,
totiž v Krista!
Keď sa ľudia vrátia z kostola, mnohí vedia na
otázku - O čom bola kázeň? - povedať len toľko, -...že o Pánu Bohu... Ak tu dnes
spoločne premýšľame o raste, skúsme si teda z toho, čo dosiaľ odznelo,
pripomenúť to hlavné, čo je potrebné k rastu. – Pomôžete mi to
zopakovať?
Na základe podobenstva o štvorakej pôde sme počuli, že
1.
ak chceme rásť, je potrebné padnúť do dobrej zeme – patriť do cirkvi;
2. ak
chceme rásť, je potrebné zakoreniť sa – ísť vo viere do hĺbky;
3. ak chceme
rásť, je potrebné pleť burinu, odstraňovať všetko, čo je na prekážku.
Chceme a máme rásť. Mne pripadla štvrtá téma, ktorá však hovorí o tom, že
rast sám o sebe ešte nie je
cieľom.
V úvode stretnutie sme
tu videli po javisku pobehovať také tri dievčatá, presnejšie povedané tri
kreatúry. Všetky boli dlhé, vyrastené, ale pritom jedna bola v perinke, ďalšia
mala vedierko s lopatkou a v puse cumeľ a tretia prvácku školskú tašku (ktorá
zjavne nepasovala k jej výške). Chceme a máme rásť, no rast sám o sebe ešte nie
je cieľom. Inak to bude vyzerať ako s tými dievčencami. Človek to chová a
potom z toho vyrastie také čudo, také výrastky, ktoré síce vyzerajú dospelo, ale
stále sú v perinke, hrajú sa s hrkálkami, a cumľú cumeľ... Na týchto dievčinkách
– kreatúrach bolo zjavne vidieť, že hoci chceme a máme rásť, rast sám o sebe
ešte nie je cieľom. Lebo normálne je, že keď človek vyrastie, bude užitočný
a nepobehuje s detským vedierkom a hrkálkami. Žiaľ, v duchovnej oblasti života
sa to neraz stáva.
Pritom, na rozdiel od rastliniek, či stromov, kresťan
– evanjelik nemusí čakať, že bude užitočný až keď vyrastie. Nemusíš byť najprv 18, 21, či 30 ročný, aby si bol
užitočný. Biblia - Stará i Nová zmluva
- uvádza príklady veľmi mladých ľudí, ktorí boli užitoční. Viete mi pomôcť
niektoré z nich vymenovať? – Viete si na niektoré takéto príklady
spomenúť?
Miriam – starala sa o svojho mladšieho brata Mojžiša (2M
2,4.7-8). Aj kvôli nej Mojžiš nezahynul, ale dostal sa na kráľovský dvor
a pritom bol vychovávaný vlastnou mamou. Aj kvôli Miriam sa z Mojžiša stal Boží
muž.
Dievča, ktoré poslúžilo Naamánovi Sýrskemu (2Kr 5,2-3.14-15).
Nasmerovalo ho na Elízea a Naamán bol nielen telesne uzdravený, ale aj uveril
v Pána Boha.
Chlapec, ktorý mal 5 chlebov a 2 rybičky (J 5,9). Dal ich
Ježišovi a On ich rozmnožil; došlo k zázraku nasýtenia 5000-cového zástupu.
Nemusíme mať najprv 18, 21, či 30 rokov (mať sivé vlasy a väčšie brucho), aby
sme mohli byť užitoční, aby sme slúžili Pánu Bohu. Dôležitejší ako vek je ochota slúžiť a túžba byť
užitočný už teraz.
Viete kde
hrajú dnes večer naši futbaloví reprezentanti? – Vo Švédsku. A to je dobrá
správa. Lebo keď vyhráme, tak nás to môže tešiť, že si upevníme prvú priečku
v kvalifikácii na MS; ale aj keď prehráme, tak prehráme len so svojimi,
s luteránmi. – Švédi sú totiž skoro všetci luteráni. Práve tam, vo Švédsku býva
jeden môj priateľ, ktorý robí misijnú službu: evanjelické rozhlasové vysielanie
do islamských – mohamedánskych krajín. Tam žije množstvo ľudí, ktorí nepoznajú
Pána Ježiša. Dcéra tohto priateľa mu raz povedala: Ockóó, keď vyhrám milión,
potom dám pol milióna ako dar na podporu misie, ktorú robíš. A on jej povedal
niečo, čo ma veľmi oslovilo a bol by som rád, keby ste si to aj vy dobre
zapamätali: Dcéra moja, Pána Boha
nezaujíma, čo urobíš s tým, čo budeš mať, ale to, čo spravíš s tým, čo
máš. To platí o čase, o peniazoch,
o našich schopnostiach. Dôležité nie sú tvoje plány, čo budeš robiť, keď
zmaturuješ, keď skončíš “výšku”, keď..., ale to, čo chceš robiť pre Pána Boha
teraz, ako Mu chceš byť užitočný teraz.
Tá dcéra vraj potom dala otcovi
na misiu všetko čo mala – jedinú švédsku korunu. Verím, že Pán Boh sa z toho
tešil, nepovažoval to za málo, lebo Jeho nezaujíma, čo urobíme s tým, čo budeme
mať, ale to, čo spravíme s tým, čo máme teraz.
Existujú tri druhy
rastlín:
I. burina;
II. okrasné – ozdobné rastliny;
III. úžitkové
rastliny, ktoré prinášajú ovocie - úrodu.
Pán Boh nám nedal život preto, aby sme rástli ako
burina; ani preto, aby sa z nás stali iba okrasné stromy, ozdobné
kríky; možno pekné – zelené, ktoré majú
mnoho listov, ale nijaké ovocie. Nestačí mať mnoho lístia, nestačí mať zdanie
pobožnosti (2Tim 3,5). Pánovi Ježišovi
ide pri nás o ovocie, o úrodu. On nás
stvoril ako “ovocné stromy”, ako “úžitkové rastliny” a preto pri nás hľadá
očakávané ovocie, očakávanú úrodu. Premýšľajme a pýtajme sa: Žijem ako burina?
Alebo ako okrasný strom? Alebo som rastlinou, ktorá prináša úrodu? Dúfam, že nik
z nás nechce byť iba burinou v Božej záhradke. Síce vyrastenou a veľkou,
s poriadne hlbokým koreňom, ale iba burinou, z ktorej nie je nič. – Iba
oštara... Neuspokojme sa ani s tým, že budeme len na ozdobu. Pán Ježiš od nás
totiž právom čaká úrodu. V Biblii je jeden príbeh (Mk 11,12-14.20-24) ako Pán
Ježiš hľadá ovocie na figovníku – dokonca v dobe, keď nebol čas fíg. Značí to
toľko, že Ježiš od nás čaká vieru, ktorá
nepovie: toto už nemusím, už som si svoje splnil; že od nás očakáva a žiada
lásku, ktorá činí nie len to, čo sa musí, patrí a má, ale vie robiť aj divy
(prinesie úrodu, hoci navonok na to nie “vhodné ročné obdobie”).
Pán Boh nás stvoril ako “ovocné stromy”, ako
“úžitkové rastliny”. Preto Mu pri nás ide o ovocie, preto od nás čaká úrodu. Rád
by som poukázal na to, čo konkrétne to
môže znamenať. V prvom rade však
spomeniem, čo Pán Ježiš od nás nečaká. Ako nie všetky stromy rodia jablká, tak
Pán Ježiš nečaká, že každý z nás bude napr. hrať v kresťanskej hudobnej skupine.
Ak máš dar spevu a vieš hrať na hudobný nástroj – aj takto slúž, nepodceň to. No
nie všetci musia, či majú robiť to
isté. Mnohí, ktorí hrajú v hudobných
skupinách sa veľmi radi tak trošku aj ukážu, poproducírujú, predvádzajú. No Pán
Ježiš nečaká od všetkých nás, že budeme hrať v kresťanskej hudobnej skupine, že
budeme všetci robiť to isté.
Ovocie možeme priniesť aj tak, že ak máme
pekný hlas, poslúžime v kostole pri
vedení spevu. Niekedy sa totiž
v kostole spieva tak, že naozaj to môže už len Pán Boh počúvať... – Ešteže On je
súcitný a milostivý! Bolo by však dobre, keby niekto z mládeže, kto je
obdarovaný pekným hlasom a pozná noty, spieval piesne do mikrofónu a tak pomohol
v speve celému zhromaždeniu. Čo ešte
môžu mladí robiť – čím môžu priniesť úrodu?
Tým, že sa budú starať, aby
výveska, či nástenka s oznamami a informáciami bola pekná
a aktuálna. Tiež tým, že sa budú
zúčastňovať brigád. Mohli by napríklad okopať kvetinové záhony pred kostolom a ak tam nijaké nie sú, tak ich vysadiť, aby aj
prostredie, kde sa schádzame bolo pekné, upravené. Môžu tiež rozniesť naklepanú nedeľnú kázeň (či zborový časopis)
starším a chorým v zbore, ktorí už
nevládzu prísť do kostola.
V kostole môžu pomôcť pri čítaní Pašií alebo biblických liturgických
textov, tiež čítaním oznamov; piesňou, recitáciou, svedectvom obohatiť program
služieb Božích. Priniesť úrodu, to však
môžu byť aj zdanlivo také obyčajné veci, ako uvariť pre tých, ktorí prídu na
mládež, čaj. Minule u nás jedna dievčinka uvarila taký špeciálny – škoricový
čaj, a to ste mali vidieť, akí boli všetci radi! Prispieť k tomu, aby ľudia radi prichádzali na podujatia
v cirkevnom zbore – to tiež patrí
k prinášaniu úrody.
Myslím, že takou dôležitou vecou v tomto ohľade je
mať túžbu, že budem pomocou tým mladým,
ktorí prídu po nás – o 5, 10, 15 rokov. – Či už v besiedke, na doraste, mládeži,
pri príprave táborov. Chcem sa s vami
podeliť o to, čo som sám zažil. Na mládež som začal chodiť, keď som mal 16
rokov. Bolo to v Košiciach a do dediny, kde som býval odchádzal z mesta autobus
vždy tak, že by som bol na mládeži veľmi krátko. Tak ma jeden kamarát – volal sa
Imro, často vozil domov autom. Aby ma doviezol tam, kde som býval, musel však
zakaždým urobiť 10 – 11 kilometrov navyše. 11 tam a 11 späť, lebo on býval v
3-tej dedine pred tou našou. Mne vtedy nijako ani nedošlo, že on s tým má
výdavky na benzín – i časové; až keď ma na to upozornila moja mama. Tak som mu
potom povedal, aby ma už nevozil, že by som ho nechcel využívať. A on mi vraví:
Ty sa netráp, ako mi vrátiš. Keď budeš
starší, vráť to tak, že zase ty poslúžiš niekomu inému. Dobre som si tieto Imrove slová zapamätal.
Ak si evanjelický kresťan a myslíš to so
svojou vierou vážne, nebudeš sa nudiť.
Ako mladí ľudia, ktorí veria v Pána Ježiša, by sme mali mať túžbu poslúžiť tým,
ktorí prídu po nás. Tým, že druhým
slúžime totiž aj sami rastieme. Nie
v každom zbore nášho seniorátu je mládež. Niekde s ňou iba začínajú.
Bolo by krásnym ovocím, keby aspoň
niektorí z nás vedeli takéto začínajúce mládeže navštevovať a povzbudiť ich,
pomôcť im. – Aby sa ešte mnohí ďalší mohli tešiť z viery v Pána Boha.
Ak
už nemáš nijaký dar, rozhodne máš aspoň jeden: dar pozvať iného na mládež, na
služby Božie, ku Kristovi; modliť sa za neho.
Na záver: čo je
opakom úrody? – Opakom služby? – Cirkev ako klub; “klubová” mládež. Keď nám ide
len o to, aby bolo dobre hlavne nám a na druhých nám nezáleží. Chcem to ilustrovať na záverečnom príklade. Asi poznáte
filmový seriál /:bej voč:/ - pobrežná hliadka. O takej podobnej hliadke som raz
čítal.
Na jednom nebezpečnom mieste na pobreží zriadilo pár ľudí
záchrannú stanicu pre stroskotancov. Mali jednu - jedinú staršiu loď. S tou sa
odvážna posádka vydávala vždy znova a znova na more, aby zachránila
stroskotancov. Mnohí zo zachránených začali potom stanicu finančne podporovať.
Vďaka týmto peniazom bola stanica veľkoryso vybudovaná a vylepšovaná. Čo sa však
nestalo? Ľudia sa v peknej budove stanice začali cítiť príjemne a vždy viac
a viac členov posádky sa zdráhalo vyplávať na more, aby zachránili
stroskotancov. Začalo sa im to zdať nebezpečné a nepohodlné. Zo záchrannej
stanice sa stal spoločenský klub. Niektorí, čo boli presvedčení, že zachraňovať
životy stroskotancov je ich prvoradou úlohou, začali budovať novú stanicu. Aj tú
však po čase postihol rovnaký údel ako prvú. I povesť novej stanice sa rozšírila
a po čase aj z nej vznikol nový klub. Preto sa niektorí rozhodli vybudovať
ďalšiu, tretiu stanicu. Aká je situácia dnes? Na onom pobreží stojí celý rad
super exkluzívnych klubov, väčšina stroskotancov však dnes zahynie.
Rast sám o sebe ešte nie je cieľom. Pán
Ježiš pri nás očakáva úrodu. Dajme si pozor, aby sme sa nestali “klubovou
mládežou.” Nech nám ide o to, aby nebolo dobre iba nám, ale aby nám záležalo aj
na druhých. Aby o nás neplatilo, čo
napísal apoštol Pavel o “všetkých ostatných” (F 2,20-21): “Veď nemám nikoho, kto
by tak zmýšľal a tak úprimne sa staral o vás, lebo všetci ostatní /t.j. okrem
Timotea/ hľadajú len svoje a nie, čo je Krista Ježiša”.
Ako mladý
Timoteus, spolu teda hľadajme
to, čo je Krista Ježiša. Nech nám ide
o rast, ale najmä o to, aby sme priniesli v živote dobrú a hojnú
úrodu.
Martin Šefranko