Kresťanský život
Úvod
História
Kázne
v r. 2008
Kázne v r.
2007
Kázne
v r. 2006
Kázne v r.
2005
Kronika
2008
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby
Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy
na weby
English
Deutsch
Evanjelický
augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku
A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01
044/432 21 98
ruzomberok@ecav.sk
Ani ťažné kone, ani lacné
pracovné sily
“Na siedmy deň Boh dokončil svoje dielo, ktoré, konal; na siedmy deň si odpočinul od všetkého diela, ktoré vykonal. Nato Boh požehnal siedmy deň a posvätil ho, lebo si v ňom odpočinul od všetkého diela, ktoré stvorením začal konať.” (1. Kniha Mojžišova 2,2-3)
Na pohreboch – zvlášť pri príhovoroch predstaviteľov spoločenských organizácií – môžeme neraz počuť podobné slová: “Celý život zosnulého bol len a len práca”. Ktosi k tomu výstižne poznamenal, že takéto hodnotenie by sa hodilo skôr na ťažného koňa, než na človeka. Možno to znie tvrdo - najmä v súčasnej dobe poznačenej enormnou nezamestnanosťou. Je fakt, že hodnotu mnohého si uvedomíme, až keď to zrazu nemáme, až keď nám to chýba, keď o to prídeme. Nejeden, pre ktorého bola práca donedávna samozrejmosťou, či občas aj púhym nutným zlom, sa dnes učí objavovať jej cenu. Objavuje, že práca je svätou úlohou, ktorá mala svoje miesto už v raji (1M 2,15).
Biblia teda nehľadí na prácu ako na čosi podradné, vonkoncom ju nepodceňuje. Ale zase nepreceňuje! Stačí si spomenúť na betánsku Martu (L 10,38-42), ktorej bola dôležitejšia jej práca ako Ježiš sám. I keď v tomto prípade šlo o prácu pre Ježiša, On ju za pomýlenie si poradia, ktoré má zostať: 1. Ježiš, 2. moja práca (pre Ježiša), rozhodne nechváli. Pán Boh nás takto - podľa našich výkonov nehodnotí. Dokonca ani podľa výkonov cirkevných, či náboženských. Stvoril nás nie ako svojich zamestnancov, ako svoje lacné pracovné sily, hoci pre každého človeka má aj poverenie, má konkrétnu prácu. Pán Boh nás stvoril najmä pre to, aby sme s Ním mali spoločenstvo.
Nie je bez zaujímavosti, že na otázku: Čo robil človek v prvý deň svojho života?, Písmo Sv. odpovedá: Odpočíval s spoločenstve so svojím Stvoriteľom v siedmy deň. (1M 1,26-2,4). V siedmy deň Pán Boh dokončil svoje dielo. Zavŕšil ho, doviedol k cieľu, k dobrému koncu. Požehnal tento deň, aby v odpočinku s Bohom človek čerpal radosť, pokoj – skutočný zmysel svojho života. Kto obchádza Pána Boha, míňa Bohom určený cieľ (hriech v biblickej reči je minutie cieľa), stráca zmysel, pravý život, odpočinutie. Kto stratí Božie odpočinutie, ten nakoniec odpočinutie, zmysel, naplnenie nenájde nikde. Ani v práci, hoci by makal od rána do večera, ani v tom, že v určité dni nebude pracovať. K skutočnému odpočinutiu nestačí víkendové voľno, viacdňová dovolenka, či prázdniny.
Lebo odpočinutie je možné iba v blízkosti Boha, ktorý sám odpočíva – t.j. dáva všetkému zmysel. Odpočinutie je možné, ak konáme, čo má skutočný zmysel, čo zodpovedá Božej vôli. Preto je odpočinutie vecou nie len víkendu, dovolenky, či prázdnin, ale vecou každého dňa, celého života. Pán Boh odpočinutie neviaže na jeden deň v týždni, akoby len tento deň bol svätý – pre Boha oddelený a mali sme len raz týždenne žiť poctivejšie, pravdivejšie a v iné dni už nie (R 14,5-6). Nenechajme si Božie odpočinutie ukradnúť – ani precenením práce (veď nežijeme len z práce vlastných rúk, či umu, ale predovšetkým z Božej milosti a požehnania), ani spoliehaním sa na to, že odpočinutie si zaistíme aj bez Boha. - Napr. relaxom. Kto zanedbá lásku, úctu, dôveru a poslušnosť k Pánu Bohu, ten skoro stratí svoje životné sily. Zostane “vyhorený”, vyprahnutý sťa suchý prameň. Na to neradno zabudnúť. Ani počas prázdnin, dovoleniek a voľnejších dní. Veď nie sme stvorení ani ako ťažné kone, ani ako Božie lacné pracovné sily, ale pre to, aby sme mali spoločenstvo s Tým, ktorý nám dal časný život a povoláva nás i do života večného.
Martin Šefranko
(s použitím
myšlienok Vl. Žáka)