Kresťanský život

Úvod
História
Kázne v r. 2008
Kázne v r. 2007
Kázne v r. 2006
Kázne v r. 2005
Kronika 2008
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby
Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy na weby
English
Deutsch

Evanjelický augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku
A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01
044/432 21 98
ruzomberok@ecav.sk

webmaster

L. Mikuláš-Vrbica, prednáška povedaná pri stretnutí mládeže pri celocirkevných oslavách 100-ročnice Tranoscia, 26. 4. 1998

     Na úvod sa vás chcem čosi spýtať:
     Kam do zahraničia chodia davy Slovákov lacno nakupovať?
     - (do Poľska - na burzu)
     Najväčšia takáto burza je v Tešíne - meste, ktoré leží sčasti v Poľsku a sčasti v Česku. Na tej českej strane sa narodil jeden chlapec, ktorý rástol v ťažkej dobe. Práve v tom nám môže byť blízky.
     Keď tak premýšľam o dnešných mladých ľuďoch - naozaj žijú v ťažkej dobe. Mnohí z nich sú nezamestnaní, iní síce tvrdo makajú, ale ich práca nie je spravodlivo ohodnotená. Mnohým chýba aj dobré dievča/dobrý chlapec, s ktorým by prežili spoločný život.
     A keď ich aj stretnú, väčšina z nich nemá a ešte dlho nebude mať peniaze, aby si mohli kúpiť byt, osamostatnili sa a neboli záťažou pre svojich rodičov. Myslím, že viacerí to poznáte.
     Chlapík, o ktorom som sa zmienil, mal aj prácu, aj dobrú manželku a mal aj kde bývať. No jeho život bol ťažký v inom zmysle. Bol prenasledovaný pre svoje presvedčenie - pre vieru v Pána Ježiša Krista. Kvôli nej bol začas väznený a nakoniec aj vyhnaný zo svojej krajiny. Zomrel mu syn a ako by toho nebolo dosť, vypukla epidémia - mor a on musel pochovať i svoju dcérku a ďalšieho syna. Bol svedkom smrti (pochovával) stovky ďalších ľudí, ktorí sa v jeho cirkevnom zbore stali obeťami moru. Ak máte ťažko chorého priateľa, či príbuzného, aspoň kúsok sa môžete vžiť do situácie onoho muža. Skrátka: na prvý pohľad - nič moc život. Tento muž, ktorého zdravie podlomili ťažké okolnosti života nakoniec ako 45-ročný zomiera.
     Čo je zvláštne: Počas všetkých svojich životných útrap tento chlapík nezatrpkol. Nezaložil si na uši volkmen, ako to robí dnes kopec mladých ľudí, aby aj takto dali najavo: DAJTE MI POKOJ! - Od toho, čo je okolo mňa, je lepšie uniknúť - alebo sa pred tým aspoň uzavrieť. Na prekvapenie: tento človek spieval. Hral a spieval. - Navzdory všetkému tomu, čo prežil. Tu v Mikuláši vydal svoj spevník. Ten neskôr dostal po ňom názov Tranoscius. Tak pomenovali aj spolok a vydavateľstvo, ktorého vznik pred 100 rokmi si práve pripomíname, ktoré vydalo napr. aj moju a možno aj vašu Bibliu. Áno, onen muž nebo nikto iný, ako Juraj Tranovský.
     Pri porovnaní časov, v ktorých žil on a doby, v ktorej žijeme my - v ktorej žije dnešná mládež, sa pýtam: aký dôvod mal Tranovský k spevu, čo bolo dôvodom jeho inšpirácie, jeho nádeje a radosti? - VIERA, PRIAM ISTOTA, ŽE PJK JE MOCNÝ BOH, že On má moc a vládu. Tranovský - podobne ako mnoho biblických postáv videl budúcnosť nie vlastnými očami, ale očami Božieho slova. Videl budúcnosť tak, ako ju vidí Pán Boh.
     V Biblii čítame, že Izraelci trúbili a spievali P. Bohu na slávu pri bojoch s nepriateľmi. To dodalo silu do ich ustrašených sŕdc. Prestali byť deprimovaní presilou nepriateľa a váťazili nad ním.
     Podobne: Mária - matka PJ. Keď jej anjel oznámil, že sa z nej narodí Boží Syn, bola v poriadnom trapase. Ona, zasnúbená deva, čaká dieťa - dieťa, ktoré však nepatrí jej snúbencovi (Jozefovi). V onej dobe to bolo prestúpenie zákona a trestalo sa smrťou ukameňovaním. No Mária - namiesto strachu spieva: “Velebí duša moja Pána a môj duch sa rozveselil v Bohu, v mojom Spasiteľovi!” Mária spieva, lebo verí Božiemu slovu, Božím sľubom - vidí budúcnosť tak, ako ju vidí Pán Boh.
     Pavel a Sílas vo väzení, kedy nemohli čakať nič dobrého - spievajú Bohu chvály, lebo svoju budúcnosť vidia tak, ako ju vidí Pán Boh. Spevom vyjadrujú: Pane Bože, my celým srdcom uznávame, že Ty máš moc a vládu. Že, hoci sme v ťažkostiach, sme v Tvojich rukách a Ty o nás vieš. Ty si silnejší ako všetko zlo, ktoré nás obklopuje aj ako všetci zlí ľudia, ktorí usilujú o náš život.
     Tranovský, ktorý bol väzňom, vyhnancom a ťažko skúšaným aj v osobnom živote: zomreli mu tri deti - navzdory tomu spieva Bohu na slávu. Aj on videl budúcnosť tak, ako ju vidí Pán Boh, ako o nej hovorí Božie slovo. Veril, že PJ príde 2.x na zem a On bude mať posledné slovo. Kto má takúto vieru - takúto nádej, že Pán Boh bude mať posledné slovo, kto svoju budúcnosť vidí Božím pohľadom, ten unesie aj ťažkosti, ktoré ho sprevádzajú v prítomnosti.
     Keď sa dnes budeme rozchádzať domov, choďme tam s touto istotou: PÁN JEŽIŠ MÁ V RUKÁCH AJ môj - TVOJ ŽIVOT. Jemu môžeme predostrieť svoje obavy, starosti (škola - práca), smútok (osamotenosť, dlho čakáš na toho, kto by ťa mal rád - komu by si ty opätoval lásku).
     Ježišovi môžeme povedať tiež to, v čom sme zlyhali, zhrešili, klesli, previnili sa.
     Ak bol pre sz-ný Boží ľud, pre Máriu, Pavla a Sílasa i pre Tranovského Pán Boh zdrojom a dôvodom radosti, ON chce byť aj dôvodom našej radosti. Preto Mu chceme dnes spievať na slávu - v zhromaždení Božieho ľudu.
     Poznám ľudí, pre ktorých sú hudba a spev skoro drogou
     - slúžia im na to, aby aspoň na chvíľu unikli od svojich problémov, aby pomocou hudby a spevu prehlušili svoje starosti a obavy. Takýchto ľudkov sú plné didžiny. Dokonca aj ako kresťania môžme takto žiť: žiť povrchne, len z nejakých možno silných, no iba chvíľkových zážitkov. Pomocou spevu a hudby na moment uniknúť od povrchnosti svojho duchovného života. Nezabudnime, že PJ bude mať posledné slovo a pred Ním nič povrchné a klamlivé neobstojí.
     Vzdávanie chvály - slávy Pánu Bohu totiž nesúvisí predne s našimi citmi, ale s našou dôverou a láskou k Pánu Bohu.
     Hebrejské slovo “sláva” v sebe skrýva význam TIAŽ, VÁHA, CENNOSŤ. Vzdať Bohu slávu teda v biblickom ponímaní neznačí len spievať piesne (určite aj to), ale vzdať P. Bohu slávu znamená učiniť Ho cenným-závažným vo svojom živote. Dať váhu, tiaž, cenu Jeho slovu.
     Mnohí ľudkovia trpia komplexami, že nevedia spievať. No každý, aj ten kto má absolútny hudobný hluch - všetci spievame svojím životom nejakú pieseň. Buď pieseň, v ktorej Pánu Bohu dávame váhu - vážnosť, cenu - úctu - česť, pieseň lásky a dôvery v Božiu moc. Alebo pieseň dôvery vo vlastné sily, pieseň, v ktorej oslavujeme sami seba, či prípadne spievame, že nič nemá zmysel.
     Dnes chceme premýšľať aj nad týmto: AKÚ PIESEŇ SPIEVAM SVOJÍM ŽIVOTOM-SVOJIMI ŽIVOTNÝMI POSTOJMI, motívmi, slovami a skutkami? Pieseň, ktorou je vzdaná sláva Pánu Bohu, alebo je to nejaká samochvála - sebaoslava, prípadne pieseň šomrania. Túto otázku si potrebujeme čestne a pravdivo zodpovedať.
     Nech už bude naša odpoveď taká alebo onaká, ešte čosi je nanajvýš dôležité: totiž, že celou Bibliou znie jedna výrazná melódia-jedna nádherná pieseň. Pieseň o tom, že Pán Boh nás má rád, že v pre neho máme - každý bez rozdielu - nesmiernu cenu. Cenu života Božieho Syna Pána Ježiša Krista, ktorá za nás zomrel a pre nás z mŕtvych vstal. Je to pieseň o tom , že sme Bohom milovaní.
     Sú piesne, ktoré majú chytľavé melódie. A práve spomenutá pieseň o Božej láske k nám, chce takouto byť. Aby sme sa jej (v dobrom povedané) chytili - vierou sa chytili jej melódie, aby nás vo všekom, čo robíme, táto melódia sprevádzala. Aby sme nikdy nepochybovali o tom, že pre Pána Boha máme obrovskú hodnotu, cenu života Božieho Syna Ježiša Krista.
     Táto Božia pieseň je najväčším dôvodom našej radosti. Všetky naše piesne i pieseň, ktorú Pánu Bohu spievame svojím životom, by mali byť našou radostnou odpoveďou na ústrednú biblickú melódiu o Božej láske k nám. Kto na tomto založí svoj život - že je v Božích očiach cenný a komu sa aj Pán Boh stane cenným - závažným v jeho živote, ten Boha skutočne oslávi.
     Svet je plný inej piesne - piesne hundrania a šomrania. Šomranie a hundranie patrilo k neustále sa opakujúcim hriechom Izraelského národa. Je to dnes azda rozšírenejší svetový jazyk než angličtina. Keď sa ľudia stretnú a zhovárajú, nezriedka z toho nevzíde nič iné, len množenie sklamania a bolesti. Nič, čo by posilnilo. potešilo, dodalo nádeje.
     Pán Boh však chce tieseň samoty, opustenosti a bolesti prekonať. Aj cez náš spoločný spev. Spev nám pripomenie Božiu prítomnosť, keď sme s ňou už prestali počítať. Spoločný spev na Božiu slávu nám nanovo dáva dôveru, že sme v Božích rukách. Spev nás posilňuje v životných bojoch a vie vliať Božiu silu do našich ustráchaných sŕdc.
     Spev na Božiu chválu zaháňa diabla. Naopak, ak neustále pôsobíme dojmom, akoby nás boleli zuby, ak nedokážeme byť Pánu Bohu vďační, potom diabol získava pri nás a v nás čoraz viac priestoru.
     Spev duchovných piesní očisťuje naše vnútro. Napr. Dávid v 51. žalme vyznáva v piesni Pánu Bohu svoje viny. Kde sa spievajú takéto piesne - vyznania vín, piesne o odpustenie a Božiu pomoc, tam niet miesta pre špinavé a zlé myšlienky. Tam sme dvíhaní zo zeme - z našej prízemnosti do Božej blízkosti. Otvára sa nám horizont Božej prítomnosti. Spev duchovných otvára tie dvere do nášho vnútra, cez ktoré na nás prúdi Božia moc. Moc, ktorá nám pomáha dôverovať Ježišovi, hoci azda nerozumieme všetkému, čo sa okolo nás deje. Úplne tomu nerozumela ani Mária, ani Tranovský, no predsa verili a oslavovali Boha. Ak budeme z duchovných piesní prijímať Božiu moc do svojho života, ani my sa nemusíme ľakať toho, čo nás čaká.
     To prajem sebe i všetkým vám.

Martin Šefranko
 

späť