Cirkev a ekuména

Úvod
História
Kázne v r. 2008
Kázne v r. 2007
Kázne v r. 2006
Kázne v r. 2005
Kronika 2008
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby
Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy na weby
English
Deutsch

Evanjelický augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku
A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01
044/432 21 98
ruzomberok@ecav.sk

webmaster

O spustnutých hradoch

“...náš vnútorný človek sa obnovuje zo dňa na deň.” (2.Korintským 4,16b)

Už je to nejaký čas, čo sme boli s mládežou na tábore v Súľove. Videli sme krásnu Božiu prírodu, majestátne skaly, ale tiež to, čo oko až tak nepoteší: Hričovský a Súľovský hrad. Dnes skôr ich žalostné zvyšky, dva spustnuté hrady- rumoviská. Jeden i druhý hrad sa veľkosťou sotva môžu porovnávať s ďalšími hradmi v našej krajine. O súľovskom hrade je známe, že patril k strážnym hradom. Vraj nebol dobytý, lebo jeho ochrancovia odrazili útok nepriateľa. Ako to, že teda spustol? Majitelia hradu údajne neboli ochotní investovať do jeho obnovy a presťahovali sa do pohodlnejšieho kaštieľa v dedine. Strážny nedobytný hrad začal pustnúť. Dnes zostali z jeho pevnosti už len pozostatky múrov, strielní, strážnej veže a zasypaná cisterna. Iba ruiny zočíme aj pri návšteve Hričovského hradu. Jeho zrúcaniny spočívajúce v príkrom brale temer nerozpoznať od okolitej krajiny. Zarástli krovím. Hovorí sa, že hrad spustol po požiari.

Môže sa zdať, že som si pomýlil cirkevnú tlač s vlastivedným časopisom. Predsa však vidím istú súvislosť medzi naším cirkevným spoločenstvom a spustnutými hradmi. Podobne ako spomenuté hrady sa ani my, evanjelici, nemôžme veľkosťou porovnávať s niektorými inými cirkevnými spoločenstvami v našej krajine. Podobne ako Súľovský hrad i my máme strážnu úlohu: strážiť čistotu viery v Krista: učenia aj života, aby boli čo najviac v súlade s evanjeliom. Napriek útokom a prenasledovaniam, evanjelickú cirkev nezničili vonkajší nepriatelia - tak ako nezničili ani hrad Súľov. A predsa, ako onen hrad, aj medzi nami mnohé spustlo a pustne. Prečo? Pretože ochota investovať do obnovy nechýbala iba majiteľom Súľovského hradu, chýba tiež mnohým z nás. Zdá sa, že tak, ako sa majitelia hradu Súľov utiahli radšej do pohodlnejšieho kaštieľa, aj my radšej uprednostníme duchovné pohodlie a nepýtame sa, aké následky to prinesie. Ako Súľovský hrad i my sme v mnohom prestali plniť strážnu službu. Veď to, čo máme strážiť, vari väčšina z nás sama dobre nepozná. Čítanie Biblie je v našich evanjelických domácnostiach žiaľ iba zriedkavosťou. Miesto toho, aby sa nám Biblia stala zásobárňou pre život nevyhnutnej “vody”, zostala len “zasypaná cisterna”. Nemálo z našich radov sa dobrovoľne odlučuje od bohoslužobných zhromaždení. Asi ani nevnímajú, že sa tak spravidla odlučujú aj od Ježiša, ktorý cirkev založil. Zrejme im uniklo, že uhlíky hrejú iba spolu - v pahrebe, inak rýchlo vychladnú a stratia svoje poslanie. Niekto vari namietne, že v nedeľu sú kostoly ešte ako tak zaplnené. Ten nech príde (nielen raz) na večerné služby Božie, biblickú hodinu, či modlitebné stretnutia. Tieto sú neraz presnejším barometrom duchovného života cirkevného zboru než sviatočné či nedeľné služby Božie.

Pre nedbalosť farára raz vystali v istom zbore služby Božie. Prirodzene, o prípade bolo podané hlásenie cirkevnej vrchnosti a z celej veci poriadny škandál. Keď denne bezpočet z nás neprinesie Pánu Bohu obeť modlitieb a chvál, keď vystane naše čítanie Písma, keď - majúc všeobecné kňazstvo - verne neplníme svoje povolanie, zdá sa, nie je z toho nijaký škandál. Zdanie však klame, lebo bez vernosti v spomenutých veciach, čaká každé spoločenstvo cirkvi duchovná pustota.

Ako Hričovský hrad, mnoho evanjelikov dnes zarástlo krovím povrchnosti a ľahostajnosti. Nerozpoznať ich od ľudí neveriacich, nelíšia sa od svojho okolia. Miesto toho, aby sme plnili Pánom Bohom zverenú strážnu službu, aby sme iných varovali pred zahynutím a slovom i životom im poukazovali na Záchrancu-Ježiša, sami pustneme. Potrebujeme reformáciu, obnovu - vnútorne sa obnovovať zo dňa na deň. (2Kor. 4,16b). Hričovský hrad spustol v požiari. To, že nás ešte nepohltil požiar Božieho súdu, je jasný doklad, že Pán Boh o nás stojí. Neteší Ho pustota. Nemá záľubu v našej záhube. Dáva nám čas na obnovu. Čas, aby sme nenechali spustnúť “náš hrad”. Nepohrdnime Božou trpezlivosťou s nami. Neodmietnime túto Božiu ponuku, ku ktorej nás volala aj nedávna Pamiatka reformácie. Nech život, ktorý nám dáva Pán Boh, sa v nás obnovuje deň čo deň.

Martin Šefranko
 

späť