Cirkev a ekuména

Úvod
História
Kázne v r. 2008
Kázne v r. 2007
Kázne v r. 2006
Kázne v r. 2005
Kronika 2008
CD spevokolu
Zborový občasník
Cirkev a ekuména
Kresťanský život
Modlitby
Konfirmácia
Recenzie
Stručne
Vierouč. minimum
Oznamy
Knižnica
Odkazy na weby
English
Deutsch

Evanjelický augsburského vyznania farský úrad v Ružomberku
A. Bernoláka 11
Ružomberok
PSČ: 034 01
044/432 21 98
ruzomberok@ecav.sk

webmaster

Aby tuhý neznamenalo stuhnutý

Stretli ste sa už s termínom tuhý evanjelik, alebo tuhý katolík? Osobne som s takými označeniami často konfrontovaný a tak som bol prirodzene nútený premýšľať, čo vlastne znamená byť tuhým evanjelikom, tuhým katolíkom. Na pomoc som si vzal aj slovník a nalistoval, čo tam píšu o slove tuhý. Pri pojme tuhý bolo uvedených viacero vysvetľujúcich možností významu.

Tuhý je:
1. kto má veľkú pevnosť, tvrdosť, súdržnosť;
2. tuhý je stvrdnutý (ako betón);
3. zhustený (ako olej);
4. nepoddajný (ako kameň);
5. neohybný;
6. húževnatý;
7. odolávajúúci tlaku.
    

Potom som tieto významy porovnával so správaním a postojmi tých ľudí,  ktorí sa sami považovali, alebo iní o nich tvrdili, že sú tuhí evanjelici. Tuhými katolíkmi sa zaoberať nebudem. Odporúčam, aby to bratia katolíci učinili sami. Nepochybujem však, že je o čom premýšľať.

Tí, ktorí boli pomenovaní ako tuhí evanjelici, mali v zásade nasledovné znaky:

Odolávali tlaku. Z princípu nevstúpili do manželstva s členom inej ako ev. cirkvi. Vedeli, že takto sa dá tlaku, že ich deti budú zbavené možnosti nasledovať vierovyznanie ev. predkov, odolávať ľahšie. V tomto zmysle – nenechať sa obrať o vzácne hodnoty zdedené po predkoch, tuhosť iste neznie negatívne. Smutnejším zistením pre mňa bolo, že tuhí evanjelici húževnato odolávali aj tlaku nechať sa meniť Duchom Kristovým, t.j. vedieť v láske prijať iného od seba (R 15,7) a pritom nestratiť to svoje.

Tuhí evanjelici boli teda mnohokrát vskutku tvrdí – na neevanjelika temer nenašli dobrého slova; zo svojho evanjelického pôvodu, ktorý im bol darovaný, si urobili zásluhu. Nielenže si chránili svoje – čo treba len oceniť, ale ich srdce voči ľuďom odlišným, mnoho ráz stvrdlo na betón. Hoci na tomto tvrdnutí má svoj podiel i povýšenosť, či nepochopenie tých “iných”, ak srdce stvrdne – stuhne na betón, to nie je hodné chvály. Pri nikom!

Tuhých evanjelikov charakterizoval tiež zhustený náboženský život. Zhustili ho na účasť na nedeľných službách Božích, na účasť na spovedi a Večeri Pánovej 2 x ročne (lebo luteráni na spoveď inokedy ako na Veľký piatok a raz pre Vianocami nechodia...) a na uhradenie si cirkevného príspevku. Zdá sa mi, že ak boli tieto záležitosti pri tuhých evanjelikoch splnené, potom ako by to bolo všetko, čo Pán Boh od nich môže čakať. Ako by vo vzťahu k Pánu Bohu bolo dôležité len vyplniť si, čo sa zvykne označovať za základné cirkevné povinnosti, a tým to “haslo”. Neradostné je, že tuhý evanjelik vedie aj svoje deti viac k vonkajším prejavom viery (chodiť do kostola, “skonfirmovať” a.p.), než k osobnému, povedomému vzťahu k Pánu Bohu – že som Jeho dieťa, že je Mu za čo ďakovať. Tuhým evanjelikom nezriedka unikalo, že Pánu Bohu ide najmä o srdce, o naše vnútro, o našu lásku k Nemu i k blížnym; že toto je ešte dôležitejšie, než vonkajšie prejavy viery, hoci bolo by hrubou chybou tieto podceniť, či zanedbávať.

U tuhých evanjelikov chýbal mnohokrát bratsko – sesterský vzťah nielen k iným veriacim, ale aj k vlastným. Zhustil – zúžil sa na spravidla anonymné spoločenstvo v kostole. Súdržnosť nahradila izolovanosť. Pre Kristovské: jedni druhých bremená znášajte, sťa by nezostal priestor. Takáto tuhosť má ďaleko od ideálu. Veď k plnému ľudstvu, ani k večnej  záchrane nevedie cirkevný pôvod (evanjelický, katolícky, či iný), ale vďačná viera v Pána Ježiša Krista prejavujúca sa v činnej láske.

Ak nám treba byť, či zostať v niečom tuhými, tak v tom, že si nebudeme pliesť vlastnú cirkev so súkromným podnikom pre záchranu vyvolených (v dobe Pána Ježiša si ju takto poplietli farizeji a Ježiš ich, v tomto zmysle tuhú pravovernosť, odmietol), ale budeme sa tuho (húževnate a pevne) usilovať byť otvorenými pre všetkých, ktorí potrebujú, hľadajú pomoc. Veď nás Pán je vo svojich daroch bohatý pre všetkých. Buďme tuhí v predsavzatí spoliehať sa na Pána Boha, tuhí v snahe skalopevne sa Ho držať a nevzdať sa Ho za nijakých okolností. Buďme tuhí v tom, že nedopustíme, aby živú vieru a úprimnú lásku Pánu Bohu i k ľudom nahradilo s mrazivou stuhnotusťou púhe odbavovanie si náboženských povinností.

Martin Šefranko
 

späť